Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predstavitelia veriteľských inštitúcií, ktorých Gréci doslova nenávidia, vyhlásili, že vyjednávania sa nemôžu začať, kým sa pre ne nenájde vhodná lokalita.
Autor TASR
Brusel/Atény 24. júla (TASR) - Rokovania medzi Gréckom a jeho medzinárodnými veriteľmi o treťom záchrannom programe sa nezačali dnes, ako sa očakávalo, ale boli z bezpečnostných dôvodov odložené. Informovala o tom agentúra Reuters.
Grécka vláda tento týždeň oznámila, že rokovania o treťom úvere v odhadovanej výške 86 miliárd eur sa začnú dnes. Predstavitelia veriteľských inštitúcií, teda Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorých Gréci doslova nenávidia, však vyhlásili, že vyjednávania sa nemôžu začať, kým sa pre ne nenájde vhodná lokalita.
Nemenovaný zdroj z EK pre Reuters povedal, že Grécko a jeho veritelia musia najskôr vyriešiť niektoré logistické otázky, predovšetkým bezpečnostné. A bez ďalších podrobností dodal, že do úvahy pripadá niekoľko vhodných lokalít.
Grécky parlament medzitým schválil dva balíky reforiem, ktorými veritelia podmienili začatie formálnych rokovaní s Aténami o detailoch tretieho záchranného úveru.
Ale ďalší zdroj, ktorý nechcel byť menovaný uviedol, že veritelia požiadali Grécko, aby prijalo ešte ďalšie reformné kroky a otvorilo si tak cestu k rokovaniam.
Grécka ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa sa dostala k moci po víťazstve vo voľbách koncom januára. Za päť mesiacov do konca júna, keď vypršala platnosť predchádzajúceho záchranného programu, sa ale nedokázala s veriteľmi dohodnúť na reformách. Tie sú pritom podmienkou ďalšej pomoci. Vláda dokonca vypísala referendum o reformách, ktoré väčšina Grékov odmietla. Zadlžená krajina sa však ocitla na pokraji bankrotu. Kabinet musel zaviesť kapitálové kontroly a zatvoriť banky. Tsiprasovi tak neostalo nič iné, len sa vrátiť k rokovaciemu stolu a prijať podmienky veriteľov, vrátane nepopulárnych reforiem.
Atény teraz dúfajú, že vyjednávania o ďalšej pomoci prebehnú veľmi rýchlo a uzavrú ich do 12. augusta, aby dostali včas peniaze na uhradenie dlhu ECB, ktorého splatnosť vyprší 20. augusta.
V tejto chvíli sa však uskutočňujú len diskusie na tzv. technickej úrovni, teda na úrovni expertov. Jeden z predstaviteľov gréckej vlády vyjadril nádej, že vyjednávania so šéfmi spomínaných inštitúcií sa začnú už v sobotu 25. júla.
Hovorkyňa EK v tejto súvislosti povedala iba toľko, že zástupcovia inštitúcií, vrátane predstaviteľov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), by mali odcestovať do Atén v najbližších dňoch.
Účasť MMF na treťom záchrannom programe stále nie je istá. Fond tvrdí, že je potrebné reštrukturalizovať grécky dlh, aby sa dostal na udržateľnú úroveň, ale viaceré štáty eurozóny odmietajú zoškrtať výšku dlhu a ponúkajú Aténam len predĺženie termínu jeho splatnosti a zníženie úrokov.
Grécka vláda tento týždeň oznámila, že rokovania o treťom úvere v odhadovanej výške 86 miliárd eur sa začnú dnes. Predstavitelia veriteľských inštitúcií, teda Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorých Gréci doslova nenávidia, však vyhlásili, že vyjednávania sa nemôžu začať, kým sa pre ne nenájde vhodná lokalita.
Nemenovaný zdroj z EK pre Reuters povedal, že Grécko a jeho veritelia musia najskôr vyriešiť niektoré logistické otázky, predovšetkým bezpečnostné. A bez ďalších podrobností dodal, že do úvahy pripadá niekoľko vhodných lokalít.
Grécky parlament medzitým schválil dva balíky reforiem, ktorými veritelia podmienili začatie formálnych rokovaní s Aténami o detailoch tretieho záchranného úveru.
Ale ďalší zdroj, ktorý nechcel byť menovaný uviedol, že veritelia požiadali Grécko, aby prijalo ešte ďalšie reformné kroky a otvorilo si tak cestu k rokovaniam.
Grécka ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa sa dostala k moci po víťazstve vo voľbách koncom januára. Za päť mesiacov do konca júna, keď vypršala platnosť predchádzajúceho záchranného programu, sa ale nedokázala s veriteľmi dohodnúť na reformách. Tie sú pritom podmienkou ďalšej pomoci. Vláda dokonca vypísala referendum o reformách, ktoré väčšina Grékov odmietla. Zadlžená krajina sa však ocitla na pokraji bankrotu. Kabinet musel zaviesť kapitálové kontroly a zatvoriť banky. Tsiprasovi tak neostalo nič iné, len sa vrátiť k rokovaciemu stolu a prijať podmienky veriteľov, vrátane nepopulárnych reforiem.
Atény teraz dúfajú, že vyjednávania o ďalšej pomoci prebehnú veľmi rýchlo a uzavrú ich do 12. augusta, aby dostali včas peniaze na uhradenie dlhu ECB, ktorého splatnosť vyprší 20. augusta.
V tejto chvíli sa však uskutočňujú len diskusie na tzv. technickej úrovni, teda na úrovni expertov. Jeden z predstaviteľov gréckej vlády vyjadril nádej, že vyjednávania so šéfmi spomínaných inštitúcií sa začnú už v sobotu 25. júla.
Hovorkyňa EK v tejto súvislosti povedala iba toľko, že zástupcovia inštitúcií, vrátane predstaviteľov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), by mali odcestovať do Atén v najbližších dňoch.
Účasť MMF na treťom záchrannom programe stále nie je istá. Fond tvrdí, že je potrebné reštrukturalizovať grécky dlh, aby sa dostal na udržateľnú úroveň, ale viaceré štáty eurozóny odmietajú zoškrtať výšku dlhu a ponúkajú Aténam len predĺženie termínu jeho splatnosti a zníženie úrokov.
