Bejrút 10. júla (TASR) – Rozhovory medzi Libanonom, ktorý sa zmieta v hlbokej kríze, a Medzinárodným menovým fondom (MMF) uviazli v slepej uličke, keďže libanonskí predstavitelia sa zdráhajú uzákoniť reformy.

Stredomorská krajina už mesiace zápasí s najhoršou hospodárskou krízou od občianskej vojny v rokoch 1975 - 1990. Desiatky tisíc ľudí prišli o prácu alebo časť svojich platov, zatiaľ čo nedostatok dolárov vyvolal rýchly rast inflácie.

Po tom, čo krajina v marci prvýkrát neuhradila splátku zo svojho dlhu, vláda prisľúbila reformy a v máji začala rozhovory s MMF o uvoľnení pomoci rádovo v miliardách dolárov. Ale rokovania sa po 16 stretnutiach zastavili.

„MMF opustil rokovací stôl a rozhovory sa zastavili,“ uviedol člen libanonského tímu vyjednávačov pod podmienkou zachovania anonymity.

Ďalší libanonský zdroj oboznámený s rokovaniami povedal, že zástupcovia MMF „necítili seriózny záväzok libanonskej delegácie“ k reformám. „Každá libanonská frakcia bojuje za svoje osobné záujmy, zatiaľ čo krajina sa potápa,“ dodali zdroje.

Patová situácia je bežná v Libanone, kde sú politici po celé desaťročia obviňovaní z klientelizmu, konfliktu záujmov a korupcie. V čase, keď Libanon hľadá pomoc od MMF, pribúdajú údaje o rozsahu celkových finančných strát pre štát, centrálnu banku a komerčné banky.

Vláda odhaduje straty na približne 241 biliónov libanonských libier, čo predstavuje zhruba 69 miliárd USD (60,83 miliardy eur) pri výmennom kurze 3500 libanonských libier za dolár. Parlamentný výbor však hovorí o oveľa nižších číslach, pričom použil starý kurz 1507 libier za dolár.

MMF považuje údaje vlády za pravdepodobnejšie. Rozdiel v číslach ukazuje veľkú moc a vplyv „lobistov, ktorí sú pripravení Libanon radšej potopiť, ako ukázať, čo spôsobili“, uviedol jeden z libanonských vyjednávačov.

Prehlbujúce sa problémy vyvolali masové protesty za odchod politickej triedy, ktorú demonštranti považujú za nekompetentnú a skorumpovanú. Kríza spôsobila nárast chudoby až na takmer 50 % a nezamestnanosti na 35 %. V uplynulých dňoch sa kurz libanonskej libry na čiernom trhu prepadol na viac ako 9000 za dolár.

Pri prudko rastúcich cenách si tak mnohí už nemôžu dovoliť naplniť svoje chladničky, zatiaľ čo iní začali vymieňať oblečenia alebo domáce potreby za detské mlieko a plienky. Minulý týždeň spáchali štyria Libanončania samovraždy, zjavne pod tlakom hospodárskej krízy.

V marci vláda prisľúbila reformy, ktoré požadovali medzinárodní veritelia vrátane rozpočtových škrtov, zvyšovania daní a reformy sektora elektrickej energie, ale len málo z nich uskutočnila.

Zdroj z MMF agentúre AFP povedal, že ostatné stretnutie prebehlo veľmi zle. Dvaja kľúčoví členovia libanonského tímu minulý mesiac rezignovali a obvinili vládu, že nepreukázala jasný záväzok k reformám.

Podľa analytikov vládnucej triede chýba politická vôľa, a v snahe zabezpečiť si, aby neprišla o všetko, radšej necháva krajinu balansovať na pokraji kolapsu, než by iniciovala vážne reformy.

Medzi požiadavky MMF patrí audit libanonskej centrálnej banky a oficiálna kontrola kapitálu, ktorá by nahradila neoficiálne výberové a transferové limity, ktoré na jeseň zaviedli banky. Fond vyzval tiež Libanon, aby umožnil fluktuáciu svojej meny, vďaka čomu by ľudia mohli sledovať jej kurz.

Libanonská vláda tvrdí, že potrebuje externé financovanie vo výške 20 miliárd USD. Tento odhad zahŕňa aj balík pomoci vo výške 11 miliárd USD, ktorý darcovia prisľúbili Libanonu na parížskej konferencii v roku 2018.

Ale bez záchranného úveru od MMF nie je pravdepodobné, že by darcovia poslali Libanonu tieto peniaze, uviedol zdroj zo Západu. „Dohoda MMF pomôže opraviť povesť Libanonu,“ dodal. Aj libanonský zdroj súhlasí, že záchrany úver od MMF by Libanonu pomohol vyhnúť sa najhoršiemu.