Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dovoz ruskej ropy do Číny dosiahol v decembri 7,04 milióna ton. V porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka to znamená rast o 40 %.
Autor TASR
Peking 26. januára (TASR) - Rusko bolo v závere minulého roka najväčším dodávateľom ropy do Číny. Zabezpečilo si tak prvú pozíciu v tejto oblasti aj za celý rok 2018, už tretí rok po sebe. Ukázali to koncom tohto týždňa zverejnené údaje čínskej colnej správy.
Dovoz ruskej ropy do Číny dosiahol v decembri 7,04 milióna ton, čo po prepočítaní na barely predstavuje 1,658 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov). V porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka to znamená rast o 40 %. Za celý rok 2018 doviezla Čína z Ruska 71,49 milióna ton ropy (1,43 milióna barelov denne). Oproti predchádzajúcemu roku to predstavovalo rast o 19,7 %.
Pod výrazné zvýšenie dovozu ruskej ropy sa na jednej strane podpísal zvýšený záujem súkromných čínskych rafinérií, ktoré preferujú ruskú komoditu, ako aj geopolitická neistota. Tá obmedzila dovoz z krajín ako Irán a Venezuela. Okrem toho však vývoz z Ruska smerom do Číny podporil aj podpis dlhodobých dohôd medzi ruským štátnym koncernom Rosnefť a čínskymi podnikmi ako ChemChina a PetroChina.
Saudská Arábia, druhý najväčší dodávateľ ropy do Číny, vyviezla v decembri do ázijskej krajiny 6,97 milióna ton (1,64 milióna barelov denne). Aj v tomto prípade to znamenalo výrazné medziročné zvýšenie, o 48 %. Za celý minulý rok vývoz predstavoval 56,73 milióna ton (1,135 milióna barelov/deň), čo predstavuje rast o 8,7 %.
Naopak, vývoz ropy do Číny z USA, ktoré sú s Pekingom v obchodnom konflikte, dosiahol v decembri nulu. Za celý rok 2018 predstavoval 245.616 barelov denne, čo znamená rast o 24,8 %.
Výrazne sa znížil dovoz ropy do Číny z Iránu a Venezuely. V prvom prípade to spôsobila neistota dovozcov v súvislosti s americkými sankciami voči Iránu, v druhom prudký pokles produkcie v dôsledku rozsiahlej hospodárskej krízy v juhoamerickej krajine.
Dovoz z Iránu klesol v decembri medziročne o 12 % a za celý rok o 20 %. V prípade dovozu z Venezuely pokles za rok 2018 predstavoval 24 %. Možnosti dovozu venezuelskej ropy ovplyvnil najmä fakt, že produkcia klesla na 70-ročné minimum po prepade investícií do ropného sektora, ako aj masový odchod zamestnancov do susedných krajín.
Dovoz ruskej ropy do Číny dosiahol v decembri 7,04 milióna ton, čo po prepočítaní na barely predstavuje 1,658 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov). V porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka to znamená rast o 40 %. Za celý rok 2018 doviezla Čína z Ruska 71,49 milióna ton ropy (1,43 milióna barelov denne). Oproti predchádzajúcemu roku to predstavovalo rast o 19,7 %.
Pod výrazné zvýšenie dovozu ruskej ropy sa na jednej strane podpísal zvýšený záujem súkromných čínskych rafinérií, ktoré preferujú ruskú komoditu, ako aj geopolitická neistota. Tá obmedzila dovoz z krajín ako Irán a Venezuela. Okrem toho však vývoz z Ruska smerom do Číny podporil aj podpis dlhodobých dohôd medzi ruským štátnym koncernom Rosnefť a čínskymi podnikmi ako ChemChina a PetroChina.
Saudská Arábia, druhý najväčší dodávateľ ropy do Číny, vyviezla v decembri do ázijskej krajiny 6,97 milióna ton (1,64 milióna barelov denne). Aj v tomto prípade to znamenalo výrazné medziročné zvýšenie, o 48 %. Za celý minulý rok vývoz predstavoval 56,73 milióna ton (1,135 milióna barelov/deň), čo predstavuje rast o 8,7 %.
Naopak, vývoz ropy do Číny z USA, ktoré sú s Pekingom v obchodnom konflikte, dosiahol v decembri nulu. Za celý rok 2018 predstavoval 245.616 barelov denne, čo znamená rast o 24,8 %.
Výrazne sa znížil dovoz ropy do Číny z Iránu a Venezuely. V prvom prípade to spôsobila neistota dovozcov v súvislosti s americkými sankciami voči Iránu, v druhom prudký pokles produkcie v dôsledku rozsiahlej hospodárskej krízy v juhoamerickej krajine.
Dovoz z Iránu klesol v decembri medziročne o 12 % a za celý rok o 20 %. V prípade dovozu z Venezuely pokles za rok 2018 predstavoval 24 %. Možnosti dovozu venezuelskej ropy ovplyvnil najmä fakt, že produkcia klesla na 70-ročné minimum po prepade investícií do ropného sektora, ako aj masový odchod zamestnancov do susedných krajín.
