Bratislava 27. decembra (TASR) - Ropovodné prepojenie Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP) povedie pravdepodobne cez Bratislavu, a to cez tzv. mestský koridor.

Ministerstvu hospodárstva (MH) SR sa totiž pozdávajú dve z 10 alternatívnych trás ropovodu posudzovaných v rámci štúdie poradenskou spoločnosťou KPMG.

"Ako najvhodnejšie alternatívy sa javia trasy číslo 2 a 10. Tieto trasy sú komerčne realizovateľné s výrazne pozitívnou čistou súčasnou hodnotou, bez výrazných vplyvov na životné prostredie. Naopak, ich technické a právne aspekty prinášajú určité výzvy, najmä v oblasti povoľovacieho konania, pretože cesty sú trasované cez zastavané územie," uviedlo ďalej k 10 trasám ropovodu MH SR v informatívnom materiáli, ktorým by sa na najbližšej schôdzi mala zaoberať vláda SR.

Tzv. trasa 2 má dĺžku 81,2 km, z toho 27,5 km na Slovensku. Trasa ropovodu začína na odbočovacom mieste ropovodu Družba vo Veľkom Bieli a vedie pozdĺž existujúcej diaľnice D1 v úseku Veľký Biel - Bratislava (Einsteinova ulica) a diaľnice D2 v úseku Bratislava - Petržalka - Pečňa - štátna hranica SR/Rakúsko, priechod Kittsee - Petržalka.

Tzv. trasa 10 je až na prechod Bratislavou totožná s variantom číslo 2. Trasa ropovodu začína na odbočovacom mieste ropovodu Družba vo Veľkom Bieli a vedie pozdĺž existujúcej diaľnice D1 v úseku Veľký Bieľ - Bratislava (Prístavný most). Po prechode rieky Dunaj trasa pokračuje mestskou časťou Bratislava - Petržalka v línii cesty Dolnozemská. Pred obcou Jarovce trasa mení smer vedenia na štátnu hranicu SR/Rakúsko (Kittsee) a obchádza Jarovce zo severnej strany. Dĺžka trasy ropovodu na Slovensku dosahuje 32,5 km. Územím hlavného mesta SR prechádza v dĺžke 24,5 km, z toho 16 km vedie husto zastavaným územím.

Alternatíva trasy ropovodu 2 aj 10 podľa MH SR "v plnej miere rešpektuje environmentálne požiadavky, pretože neprechádza územím Žitného ostrova, ktorý reprezentuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody, ani inou chránenou oblasťou".

Projekt ropovodného prepojenia Bratislava-Schwechat predstavuje diverzifikáciu dopravnej cesty pre ropu a prispeje k zvýšeniu energetickej bezpečnosti SR, ako aj prepravných kapacít ropovodu Družba. Ekonomicky je projekt BSP samofinancovateľný, obdobie návratnosti sa predpokladá od 7,51 do 10,71 roku, treba však zabezpečiť uzatvorenie dlhodobého zmluvného záväzku a kontraktu s rakúskou stranou na odber ropy na báze "take-or-pay" počas celého obdobia návratnosti projektu.

Vláda SR by mala schváliť komplexný materiál s presne špecifikovanou trasou ropovodu BSP vrátane všetkých súvisiacich dokumentov zabezpečujúcich jeho realizáciu, prevádzku, ekonomickú návratnosť a environmentálnu bezpečnosť v zmysle platnej legislatívy na území SR a Rakúskej republiky najneskôr do 31. decembra 2013.