Bratislava 23. novembra (TASR) - Štvrťstoročie po Nežnej revolúcii sú Česko a Slovensko úplne rovnocenné krajiny s vyspelou západnou Európou. Väčší skok urobilo Slovensko, ktoré začínalo na nižšej ekonomickej úrovni. Pomohla mu však jeho dravosť i dlhodobá politická stabilita, povedal v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky vedúci Výskumného centra Mendelovej univerzity v Brne Petr Rozmahel.


-Aká bola východisková ekonomická situácia Československa v roku 1989?-
Jedným z mála pozitív, ktoré charakterizovalo vtedajšiu ekonomiku, bolo nízke zadlženie krajiny, a to sa týkalo deficitu rozpočtu aj štátneho dlhu. Na druhej strane však existovala veľká prezamestnanosť a štruktúra ekonomiky, nezodpovedajúca potrebám trhu, ktorý sa nachádzal mimo krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci(RVHP).

-Bola v tom čase centrálne riadená ekonomika v blízkosti kolapsu s ohľadom na nerovnováhy, ktoré vytvárala?-
To určite nie. No ekonomickú situáciu ovplyvňoval aj stav okolitých členov RVHP. Ten šok by nastal v prípade, ak by u nás ostala centrálne plánovaná ekonomika obklopená trhovo orientovanými štátmi. Potom by bol takýto stav dlhodobo neudržateľný. No obyvatelia Československa mali už v tom čase dosť informácií o životnej úrovni v západných krajinách a mohli porovnávať rozdiely. Aj preto boli v roku 1989 odvážnejší ako predtým a vyjadrili svoj nesúhlas s existujúcim režimom.

-Ako to bolo v neskorších rokoch?-
Myslím si, že pravá ekonomická reforma sa začala diať až po rozdelení Československa. Hoci čiastkové kroky, ktoré k nej smerovali, už prijaté boli skôr. Určujúci ekonómovia ako bol Václav Klaus, Tomáš Ježek alebo Dušan Tříska mali možnosť, aj v prostredí centrálne plánovanej ekonomiky, absolvovať zahraničné stáže, doplňovať si vzdelanie a mali k dispozícii podrobné informácie o fungovaní ekonomík mimo RVHP. V tom mali náskok pred ostatnými československými ekonómami.

-Súčasťou ekonomickej reformy bola liberalizácia cien, konvertibilita meny, začiatok privatizácie, malej i kupónovej. Bola v tom čase nejaká alternatíva k týmto rozhodnutiam? Možno pomalší prechod?-
Po boji je každý generál. Samozrejme, alternatív bolo viacero. Hlavný problém však vidím v tom, že neboli pripravení ľudia a inštitucionálny rámec, ako je napríklad legislatíva. Ľudia neboli zvyknutí na to, že majú majetok, že sa musia rozhodovať sami za seba, alebo že s vlastníctvom akcií im vznikajú nielen práva, ale aj záväzky. Na druhej strane, existovala skupina, ktorá sa rýchlo zorientovala a prispela k tomu, že privatizovaný majetok, ktorý sa mal dostať medzi čo najväčší počet občanov, sa skoncentroval do rúk menšieho počtu investičných fondov. Viaceré z nich neskôr dopadli zle.

-Po rozdelení spoločného štátu sa Česká republika zaradila medzi premiantov spomedzi bývalých komunistických krajín. Dokázala aspoň v prvom období vyťažiť viac z rozdelenia federácie?-
Pravdou je, že Česká republika skôr vstúpila do NATO a do OECD. Bola medzi prvými štátmi, ktoré začali prístupové rokovania do EÚ. Slováci to mali ťažšie aj preto, že na čele vlády bol Vladimír Mečiar, ktorý bol vnímaný ako kontroverzná osoba. Na druhej strane, neskoršie prijatia do spomínaných inštitúcií a dobiehanie Česka a ďalších krajín znamenali pre Slovensko vyššie tempo, nasadenie a vyvrcholilo to tým, že napokon predbehlo celú V4 vstupom do eurozóny. V tom sa prejavila slovenská dravosť.

-Kde sa potom zastavil český "drajv", ktorý nepochybne aspoň v 90. rokoch minulého storočia existoval?-
Česká republika mala jednoduchšiu štartovaciu pozíciu. Všade bola automaticky akceptovaná ako nástupnícky štát Československa. Štruktúra českej ekonomiky bola podobnejšia západným krajinám než v prípade slovenskej ekonomiky. Viera v liberálne fungovanie trhu, ktorú presadzoval premiér a neskorší prezident Klaus, bola neotrasiteľná. Preto bola česká dravosť vždy menšia ako slovenská.

-Ak teda zosobníme obe krajiny po rozdelení menami vtedajších premiérov, tak Klausov vplyv na ekonomiku bol rozhodne väčší ako ten Mečiarov...-
Rozhodne áno. Neskôr sa však ukázalo, že viaceré rozhodnutia mohli byť iné. S tempom zmien v hospodárskej, monetárnej či fiškálnej politike nešli ruka v ruke inštitucionálne zmeny, najmä v právnom poriadku a zákonoch. Ekonomická reforma predbehla vývoj v právnom rámci. Trh proste nevyriešil všetko. Ukázalo sa, že príliš veľa ekonomickej slobody má tiež svoje úskalia.

-Slovensko po roku 2002 prijalo viacero dôležitých reforiem, daňovú, dôchodkovú a podobne. Pomohli k väčšej dynamike vývoja slovenskej ekonomiky?-
Tieto reformy mali veľký vplyv. Najviac pomohla Slovensku daňová reforma. Zjednodušenie a sprehľadnenie daňového systému pri nižšej sadzbe malo úspech, pretože daňové príjmy vzrástli. Bolo to férové nastavenie, pretože podnikateľ vedel dopredu, koľko odvedie na daniach a nehľadal iné cesty. Toto je príklad kvalitného inštitucionálneho zázemia pre ekonomiku v štáte.

-Po roku 2004 sa Česko aj Slovensko stali členmi Európskej únie. Táto zmena výrazne prispela k rozvoju oboch ekonomík...-
Áno, bola výrazná. Najmä, čo sa týka medzinárodného obchodu, pretože sa otvoril trh. Zmeny sa však neprejavili hneď. Otvorený trh znamenal viac možností, lepší prístup k technológiám, ale aj vyššiu konkurenciu. Členstvo v únii viac obnažilo rozdiely. Ak má krajina lacnejšiu pracovnú silu alebo nižšiu kúpyschopnosť, veľmi to cítiť pri cezhraničnom styku, kde kapitál prúdi jednoduchšie, ako keby stále existovali clá a iné prekážky. Tieto rozdiely ešte viac ukazuje spoločná mena, euro, kde sa dajú ľahko porovnať platy a ceny. Nesúhlasím však s názormi, že napríklad európske fondy sú škodlivé a že nepomáhajú. Pokiaľ ich krajina dokáže využívať, tak sa multiplikačné investičné efekty musia prejaviť.

-Neprehlbujú však eurofondy závislosť krajín od ich prísunu? Najmä keď s nimi už bežne počítajú na príjmovej strane pri zostavovaní štátneho rozpočtu...-
To vôbec nie je závislosť. S príjmami z eurofondov sa kalkuluje, pretože sa dopredu vedelo, že spĺňame podmienky, aby sme ich získali. Máme na ne právo, tak nie je problém, že sa s nimi kalkuluje v rozpočte. Eurofondy však majú správny cieľ, znižovať rozdiely a disparity v ekonomike.

-Do akej miery pomohli eurofondy splniť tieto ciele?-
Musím na rovinu povedať, že vo všeobecnosti štúdie, ktoré o tejto téme vznikli, príliš pozitívne efekty neukázali. Skôr vidno, že eurofondy nemajú veľmi veľký dosah na ekonomiku. Pokiaľ sa investuje do infraštruktúry, na Slovensku i v Česku do budovania diaľnic alebo železníc, prínosy pre ekonomiku sú jasné, no je veľmi náročné ich presne kvantifikovať. Ťažko odhadnúť, akým percentom sa podieľajú na raste hrubého domáceho produktu. Na druhej strane, máme letiská v Španielsku, ktoré sú opustené a kde došlo k plytvaniu zdrojmi a k zbytočnej investícii.

-Finančná a hospodárska kríza zastihla Česko i Slovensko ako členov EÚ. Pomohlo to k zmierneniu jej následkov, alebo by boli horšie, keby sme boli mimo únie?-
Členstvo v EÚ pomohlo obom krajinám prekonať krízu ľahšie, ako keby boli mimo. Veľký jednotný trh umožnil jednoduchšie hľadať odbyt pre produkciu oboch ekonomík. No dosah krízy nebol rovnaký na všetky krajiny strednej Európy. Poľsko a Slovensko boli postihnuté menej ako Česko a Maďarsko. Väčšina štátov bojovala proti kríze fiškálnou expanziou, teda zvyšovaním štátnych výdavkov. Česko však zvolilo opačnú cestu, znižovanie výdavkov. Odpoveď na vašu otázku nemožno generalizovať, pretože dopad krízy a aj následná reakcia nebola rovnaká.

-Slovensko práve v čase vrcholiacej krízy v roku 2009 prijalo euro. Pomohlo zmierniť krízu?-
To je ťažká otázka. Nedá sa totiž jednoznačne povedať, na základe dostupných údajov, či by bez eura Slovensko prešlo krízou lepšie alebo horšie. Ja si však myslím, že euro vám pomáha. Je to napríklad signál istej stability. Znamená to, že za Slovenskom stojí celá eurozóna a nenechá ho padnúť. Rovnako ako nenechala padnúť Grécko. Podnikateľské riziko pre prichádzajúcich investorov znižuje práve spoločná mena. Takisto som presvedčený, že prijatie eura nespôsobilo väčšiu krízu na Slovensku, ako keby, naopak, spoločnú menu nemalo.

-Na druhej strane, Česko euro nemá, no ekonomicky si pomáha tým, že ovplyvňuje menový kurz a razí politiku lacnej koruny. Také možnosti už Slovensko nemá...-
Či nám táto politika pomáha, ukáže až čas. Krok, ku ktorému siahla Česká národná banka (ČNB), bol veľmi odvážny a signalizuje, že ekonomika potrebuje pomôcť. Slovensko však takéto oslabenie kurzu nepotrebuje a pritom ekonomický rast má vyšší. Máte síce aj vyššiu nezamestnanosť, no to je dlhodobá a štrukturálna záležitosť. Preto si myslím, že politika ČNB, ktorá odďaľuje prijatie eura v Česku pre nesplnenie kritéria stability menového kurzu, nie je prínosná. Neočakávam, že dlhodobo pomôže zvýšiť export a tým podporiť ekonomický rast krajiny.

-Kam sa teda posunuli obe krajiny 25 rokov po zmene režimu?-
Slovensko, ktoré bolo spočiatku podceňovanou ekonomikou, sa dostalo výrazne dopredu a je omnoho ďalej, ako si vtedy mnohí ekonómovia len predstavovali. V súčasnosti je štandardným a rovnocenným partnerom vyspelých krajín a je na tom lepšie ako viacerí starší členovia EÚ - napríklad Španielsko, Portugalsko alebo Írsko. Okrem toho Slovensko má veľkú výhodu, a tou je politická stabilita. Možno sa to nezdá napríklad pri súčasných zmenách vo vláde. No mali ste osem rokov vládu Mikuláša Dzurindu, potom s krátkou prestávkou je pri moci až doteraz vláda Roberta Fica. Ekonomický kurz sa počas oboch vlád nejako výrazne nezmenil. Efekty reforiem Dzurindovho kabinetu sa prejavovali aj počas Ficovej vlády. Pozrite sa na Českú republiku. Ako často sa menia ministri a vlády. To je oproti Slovensku veľká nevýhoda. Česko je však takisto rovnocenným členom únie, ktorý ekonomicky predstihol viaceré štáty južnej periférie. Ekonomicky však stagnuje, čo je na škodu. A stagnuje tiež preto, lebo neverí Európe a váha s ďalšou integráciou. To ho ekonomicky brzdí.

-Keď ste spomenuli využitie integrácie, tak za desať rokov od vstupu sa z hľadiska HDP na obyvateľa Česko posunulo k priemeru EÚ o päť percent, kým Slovensko o sedemnásť percent. Je to dôkaz, že sme vyťažili zo vstupu viac?-
Je to síce dôležitý ekonomický ukazovateľ, no je len jeden. Sú aj iné kritériá, napríklad kvalita života či kvalita rôznych inštitúcií. Stále chodí napríklad viacej Slovákov študovať do Česka ako je to naopak.

-V čom to teda je, že kvalita života je stále vyššia v Česku?-
Štruktúra ekonomiky na Slovensku je omnoho viac nevyrovnanejšia ako v Česku, kde sú nižšie regionálne rozdiely. Dôvody sú aj historické. Štartovacia pozícia Slovenska bola omnoho nižšia ako v prípade Česka. Dobiehanie postupuje pomaly, a preto existuje stále vnímanie zaostávania kvality života.