Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kolaps Schengenu by navyše predĺžil čas prepravy tovaru po EÚ, čo by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu nákladov pre spoločnosti aj spotrebiteľov.
Autor TASR
Berlín 22. februára (TASR) - Rozpad schengenského priestoru by mohol EÚ stáť v nasledujúcich desiatich rokoch až 1,4 bilióna eur. S odvolaním sa na dnes zverejnenú štúdiu nemeckej nadácie Bertelsmann Foundation o tom informovala agentúra DPA.
V najhoršom scenári, v ktorom by obnovenie hraničných kontrol zvýšilo dovozné ceny o tri percentá, by pre EÚ vzrástli náklady na 1,4 bilióna eur, čo zodpovedá 10 % celkového ročného hrubého domáceho produktu. Najlepší možný scenár hovorí o zvýšení dovozných cien o jedno percento, čo by EÚ v rovnakom období stálo približne 470 miliárd eur. "Ak by sa v Európe obnovili hraničné kontroly, slabý hospodársky rast by sa dostal pod dodatočný tlak," varuje prezident nadácie Aart De Geus.
Pre Nemecko by to mohlo v rokoch 2016 až 2025 znamenať dodatočné náklady 235 miliárd eur a pre Francúzsko až do 244 miliárd eur. Minimálne náklady pre Nemecko vyčíslila štúdia na 77 miliárd eur a pre Francúzsko na 80,5 miliardy eur.
Kolaps Schengenu by navyše predĺžil čas prepravy tovaru po EÚ, čo by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu nákladov pre spoločnosti aj spotrebiteľov. Pocítili by to aj krajiny mimo Schengenu, najviac však USA a Čína, ktoré by to v nasledujúcich desiatich rokoch zaťažilo nákladmi v rozpätí 91 až 280 miliárd eur.
Schengen vznikol pred viac než 30 rokmi a v súčasnosti má 26 členov, z ktorých 22 sú súčasťou EÚ. Systém voľného pohybu sa za posledný rok a pol dostal pod tlak pre záplavu migrantov z Blízkeho východu a severnej Afriky. Mnohé schengenské krajiny v snahe utlmiť príval utečencov a zabezpečiť ich identifikáciu zaviedli dočasné hraničné kontroly. To viedlo k obavám z možného kolapsu systému.
V najhoršom scenári, v ktorom by obnovenie hraničných kontrol zvýšilo dovozné ceny o tri percentá, by pre EÚ vzrástli náklady na 1,4 bilióna eur, čo zodpovedá 10 % celkového ročného hrubého domáceho produktu. Najlepší možný scenár hovorí o zvýšení dovozných cien o jedno percento, čo by EÚ v rovnakom období stálo približne 470 miliárd eur. "Ak by sa v Európe obnovili hraničné kontroly, slabý hospodársky rast by sa dostal pod dodatočný tlak," varuje prezident nadácie Aart De Geus.
Pre Nemecko by to mohlo v rokoch 2016 až 2025 znamenať dodatočné náklady 235 miliárd eur a pre Francúzsko až do 244 miliárd eur. Minimálne náklady pre Nemecko vyčíslila štúdia na 77 miliárd eur a pre Francúzsko na 80,5 miliardy eur.
Kolaps Schengenu by navyše predĺžil čas prepravy tovaru po EÚ, čo by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu nákladov pre spoločnosti aj spotrebiteľov. Pocítili by to aj krajiny mimo Schengenu, najviac však USA a Čína, ktoré by to v nasledujúcich desiatich rokoch zaťažilo nákladmi v rozpätí 91 až 280 miliárd eur.
Schengen vznikol pred viac než 30 rokmi a v súčasnosti má 26 členov, z ktorých 22 sú súčasťou EÚ. Systém voľného pohybu sa za posledný rok a pol dostal pod tlak pre záplavu migrantov z Blízkeho východu a severnej Afriky. Mnohé schengenské krajiny v snahe utlmiť príval utečencov a zabezpečiť ich identifikáciu zaviedli dočasné hraničné kontroly. To viedlo k obavám z možného kolapsu systému.
