Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V takom prípade by pre slovenskú ekonomiku bol najvážnejším problémom spomalenie pohybu tovarov.
Autor TASR
Bratislava 17. februára (TASR) - Rozpad Schengenu by ohrozil exportnú konkurencieschopnosť Slovenska. Krajina totiž spolu s Českou republikou patrí medzi šesticu krajín Európskej únie, v ktorých sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 %. Okrem toho existencia Schengenu prispela k zdvojnásobeniu zahraničného obchodu Slovenska za posledných 10 rokov a vývoz sa po očistení o dovozy podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou. Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, ktorú zostavili analytici banky.
Prijatie Schengenskej zmluvy ovplyvnil slovenskú ekonomiku vo viacerých smeroch. Okrem umožnenia voľného pohybu osôb, sa spustil aj pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Zmluva tak mala podľa analytikov vplyv na vznik závodov, rozvoj turistiky a maloobchodnej siete, ale aj na zamestnanosť.
V prípade rozpadu Schengenu by pre slovenskú ekonomiku bol najvážnejším problémom spomalenie pohybu tovarov. "Celkové straty by záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepravovaného tovaru," uviedli analytici banky. Ak by poklesol export základných potravín, spotrebného tovaru o 5 %, slovenskú ekonomiku by to podľa analýzy pripravilo o 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), v prípade poklesu o 10 % by straty boli dvojnásobné.
Analytici sa pozreli aj na to, aký vplyv by malo zrušenie zmluvy na ekonomiku v prípade, ak by sa krajiny V4 dohodli na voľnom prechode hraníc medzi sebou, teda by si vytvorili akýsi svoj "malý Schengen". "Tlmilo by to negatívne dopady rozpadu Schengenu len relatívne slabo a z hľadiska exportov by bol len slabou náplasťou," skonštatovali analytici UniCreditu.
Zrušenie voľného pohybu by malo vplyv na pracovný trh. "Predĺženie časovej náročnosti ciest do zamestnania a späť o hodinu by nemalú časť denne dochádzajúcich pracovníkov odradilo od pravidelného prekračovania hraníc za prácou," doplnili analytici banky s tým, že nová situácia by mohla spôsobiť mierny nárast nezamestnanosti v prihraničných regiónoch, napríklad na Kysuciach, či na juhu Slovenska. "Zásadným makroekonomickým problémom by sa ale vzhľadom na obmedzený počet dotknutých pracovníkov nestala," predpokladajú analytici.
Najvážnejším, avšak nie ekonomickým rizikom zániku zmluvy je dezintegrácia Európskej únie. Analytici banky sa len nedávno pozreli na možný dosah vystúpenia Veľkej Británie z únie. Ukázalo sa, že Británia, ktorá je podstatne menej exportne orientovaná ako Slovensko a Česká republika, by stratila 6 % výkonu svojej ekonomiky. "Dá sa preto domnievať, že straty, ktoré by v prípade rozpadu únie, či vystúpenia z tohto bloku hrozili Slovensku a Česku, by mohli byť mnohonásobne vyššie," dodali analytici banky.
Prijatie Schengenskej zmluvy ovplyvnil slovenskú ekonomiku vo viacerých smeroch. Okrem umožnenia voľného pohybu osôb, sa spustil aj pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Zmluva tak mala podľa analytikov vplyv na vznik závodov, rozvoj turistiky a maloobchodnej siete, ale aj na zamestnanosť.
V prípade rozpadu Schengenu by pre slovenskú ekonomiku bol najvážnejším problémom spomalenie pohybu tovarov. "Celkové straty by záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepravovaného tovaru," uviedli analytici banky. Ak by poklesol export základných potravín, spotrebného tovaru o 5 %, slovenskú ekonomiku by to podľa analýzy pripravilo o 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), v prípade poklesu o 10 % by straty boli dvojnásobné.
Analytici sa pozreli aj na to, aký vplyv by malo zrušenie zmluvy na ekonomiku v prípade, ak by sa krajiny V4 dohodli na voľnom prechode hraníc medzi sebou, teda by si vytvorili akýsi svoj "malý Schengen". "Tlmilo by to negatívne dopady rozpadu Schengenu len relatívne slabo a z hľadiska exportov by bol len slabou náplasťou," skonštatovali analytici UniCreditu.
Zrušenie voľného pohybu by malo vplyv na pracovný trh. "Predĺženie časovej náročnosti ciest do zamestnania a späť o hodinu by nemalú časť denne dochádzajúcich pracovníkov odradilo od pravidelného prekračovania hraníc za prácou," doplnili analytici banky s tým, že nová situácia by mohla spôsobiť mierny nárast nezamestnanosti v prihraničných regiónoch, napríklad na Kysuciach, či na juhu Slovenska. "Zásadným makroekonomickým problémom by sa ale vzhľadom na obmedzený počet dotknutých pracovníkov nestala," predpokladajú analytici.
Najvážnejším, avšak nie ekonomickým rizikom zániku zmluvy je dezintegrácia Európskej únie. Analytici banky sa len nedávno pozreli na možný dosah vystúpenia Veľkej Británie z únie. Ukázalo sa, že Británia, ktorá je podstatne menej exportne orientovaná ako Slovensko a Česká republika, by stratila 6 % výkonu svojej ekonomiky. "Dá sa preto domnievať, že straty, ktoré by v prípade rozpadu únie, či vystúpenia z tohto bloku hrozili Slovensku a Česku, by mohli byť mnohonásobne vyššie," dodali analytici banky.
