Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štátnu pokladnicu podľa opozičného nezaradeného poslanca plnia najmä zamestnanci vysokým daňovým zaťažením. Vláda má vybrať na dani z príjmu a odvodoch 13,6 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) – Návrh rozpočtu na rok 2018 nepočíta s tým, že životná úroveň ľudí porastie rýchlejšie, hoci ekonomika sa má zrýchliť. Do deravého zdravotníctva sa ďalej lejú peniaze bez výsledku, naopak, školstvo zostáva "chudobnou popoluškou" a v sociálnej oblasti sa nepodporujú rodiny. Takto zhodnotili návrh rozpočtu na budúci rok z dielne rezortu financií nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.
Podľa Beblavého totiž návrh rozpočtu predpokladá, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) bude rýchlejší, ale životná úroveň bude stúpať pomalšie ako doteraz. Životná úroveň domácností pritom podľa neho rastie na Slovensku najpomalšie vo Vyšehradskej štvorke (V4), a to napriek najrýchlejšiemu rastu spotrebných úverov v eurozóne. "Hospodársky zázrak v peňaženkách ľudí sa zase nekoná. Potrebujeme hospodársku politiku, ktorá zabezpečí, že skutočná životná úroveň sa bude zlepšovať najrýchlejšie, nie najpomalšie vo V4," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v NR SR Beblavý.
Štátnu pokladnicu pritom podľa neho plnia najmä zamestnanci vysokým daňovým zaťažením. Vláda má vybrať na dani z príjmu a odvodoch 13,6 miliardy eur, čo je o 800 miliónov eur viac ako v tomto roku. "Vláda by mala aspoň mierne znížiť dane a odvody pre pracujúcich," zdôraznil Beblavý.
Zároveň podľa neho na základe navrhnutého rozpočtu dostane v budúcom roku zdravotníctvo o 7,7 % viac oproti rozpočtu z roku 2017 a ešte ho čaká aj oddlženie zo spoločných zdrojov. A s rýchlym rastom zdrojov sa počíta aj v ďalších rokoch. Podľa Beblavého sa toto deje v situácii, keď "zásadné opatrenia minister odkladá, zdravotnícke zariadenia napospol riadia stále tí istí skompromitovaní manažéri a nové peniaze len málokedy dorazia k pacientom v podobe dostupnejšej a kvalitnejšej starostlivosti."
Naopak, základné a stredné školy dostanú podľa poslancov len o 2,2 % viac a okrem mierneho rastu učiteľských platov v ňom chýbajú akékoľvek zásadnejšie investície. "Vzdelávanie sa musí stať výdavkovou prioritou štátneho rozpočtu, inak skončíme ako Grécko," dodal Beblavý.
Podľa poslanca Mihála síce podľa rozpočtu výdavky v sociálnej oblasti rastú, ale tečú na nesprávne priority. "Namiesto systematickej podpory rodín, ktorá by sa najviac premietla do skutočných životov ľudí, vláda plánuje nasmerovať tieto zdroje na aktívne opatrenia politiky trhu práce," uviedol. Existuje pritom podľa neho veľa dôkazov z minulosti, že to sú peniaze, ktoré sa vytunelujú a skutočne nepomáhajú zvýšeniu zamestnanosti, čo vyhodnotil aj Inštitút finančnej politiky.
Podpora jaslí je podľa neho stále nedostatočná a na prídavky na dieťa sa rozpočtuje dokonca nižšia suma. Klesá tiež počet detí, čo je podľa Mihála dôkazom zlej rodinnej politiky na Slovensku.
Podľa Beblavého totiž návrh rozpočtu predpokladá, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) bude rýchlejší, ale životná úroveň bude stúpať pomalšie ako doteraz. Životná úroveň domácností pritom podľa neho rastie na Slovensku najpomalšie vo Vyšehradskej štvorke (V4), a to napriek najrýchlejšiemu rastu spotrebných úverov v eurozóne. "Hospodársky zázrak v peňaženkách ľudí sa zase nekoná. Potrebujeme hospodársku politiku, ktorá zabezpečí, že skutočná životná úroveň sa bude zlepšovať najrýchlejšie, nie najpomalšie vo V4," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v NR SR Beblavý.
Štátnu pokladnicu pritom podľa neho plnia najmä zamestnanci vysokým daňovým zaťažením. Vláda má vybrať na dani z príjmu a odvodoch 13,6 miliardy eur, čo je o 800 miliónov eur viac ako v tomto roku. "Vláda by mala aspoň mierne znížiť dane a odvody pre pracujúcich," zdôraznil Beblavý.
Zároveň podľa neho na základe navrhnutého rozpočtu dostane v budúcom roku zdravotníctvo o 7,7 % viac oproti rozpočtu z roku 2017 a ešte ho čaká aj oddlženie zo spoločných zdrojov. A s rýchlym rastom zdrojov sa počíta aj v ďalších rokoch. Podľa Beblavého sa toto deje v situácii, keď "zásadné opatrenia minister odkladá, zdravotnícke zariadenia napospol riadia stále tí istí skompromitovaní manažéri a nové peniaze len málokedy dorazia k pacientom v podobe dostupnejšej a kvalitnejšej starostlivosti."
Naopak, základné a stredné školy dostanú podľa poslancov len o 2,2 % viac a okrem mierneho rastu učiteľských platov v ňom chýbajú akékoľvek zásadnejšie investície. "Vzdelávanie sa musí stať výdavkovou prioritou štátneho rozpočtu, inak skončíme ako Grécko," dodal Beblavý.
Podľa poslanca Mihála síce podľa rozpočtu výdavky v sociálnej oblasti rastú, ale tečú na nesprávne priority. "Namiesto systematickej podpory rodín, ktorá by sa najviac premietla do skutočných životov ľudí, vláda plánuje nasmerovať tieto zdroje na aktívne opatrenia politiky trhu práce," uviedol. Existuje pritom podľa neho veľa dôkazov z minulosti, že to sú peniaze, ktoré sa vytunelujú a skutočne nepomáhajú zvýšeniu zamestnanosti, čo vyhodnotil aj Inštitút finančnej politiky.
Podpora jaslí je podľa neho stále nedostatočná a na prídavky na dieťa sa rozpočtuje dokonca nižšia suma. Klesá tiež počet detí, čo je podľa Mihála dôkazom zlej rodinnej politiky na Slovensku.
