Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rada pravidelne vyhodnocuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií na horizonte 50 rokov. Tohtoročné hodnotenie udržateľnosti verejných financií bolo pritom jedným z najhorších od vzniku rady.
Autor TASR
Bratislava 15. augusta (TASR) - Rozpočtové rozhodnutia prijaté v roku 2022 a časti roka 2023 boli hlavným dôvodom skokového nárastu pravdepodobnosti defaultu dlhodobých záväzkov SR na 18 % z predchádzajúcich 6 %, odhadovaných ku koncu roka 2021. "Pokiaľ vlády nebudú zohľadňovať platné domáce a európske fiškálne pravidlá, mohli by byť v roku 2040 emisie dlhodobých štátnych dlhopisov poznamenané vyše 90 % rizikom defaultu, čo vo výraznej miere ohrozí možnosti vyplatenia v tom čase splatných dlhopisov bez využitia záchranných mechanizmov," upozornila v aktuálnom komentári analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka.
Dôvodom je podľa nej najmä z pohľadu financovania štátu menej vhodný dizajn prijatých opatrení. Na jednej strane je okamžité a trvalé navýšenie verejných výdavkov, ktoré prináša rodinný balíček, rodičovský dôchodok, či možnosť predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. S oneskorením a veľmi postupne nabehnú úspory zlepšujúce udržateľnosť verejných financií, ktoré súvisia s naviazaním dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života alebo postupným znižovaním novopriznaných dôchodkov.
"Takýto dizajn bude hlavným dôvodom predpokladaného nárastu verejného dlhu výrazne nad 100 % HDP v roku 2040. Časovanie a dizajn reforiem, ktoré pomôžu zamedziť tomuto scenáru, sú preto kľúčové," zdôraznila analytička.
RRZ pravidelne vyhodnocuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií na horizonte 50 rokov. Tohtoročné hodnotenie udržateľnosti verejných financií bolo pritom jedným z najhorších od vzniku rady. Neznamená to však, že slovenské verejné financie budú pod výrazným tlakom až o 50 rokov, upozornila analytička. Očakávania o budúcej schopnosti vlády udržovať verejné financie v dobrej kondícii totiž zohľadňujú investori financujúci verejný dlh s časovým predstihom.
"V scenári nezmenených politík, teda bez prijatia konsolidačných opatrení, môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s rastúcou zadlženosťou štátu. Najskôr vysokým rizikovým prirážkam sťažujúcim prefinancovanie sa za rozumných podmienok, nižšiemu rastu ekonomiky, a následne aj problémov so solventnosťou, teda nárastu rizika defaultu na dlhodobé záväzky do ich splatnosti," priblížila Múčka. Za týchto predpokladov budú navyše rastúce výdavky na obsluhu dlhu čoraz viac odčerpávať zdroje štátneho rozpočtu potrebné na financovanie iných politík.
Dôvodom je podľa nej najmä z pohľadu financovania štátu menej vhodný dizajn prijatých opatrení. Na jednej strane je okamžité a trvalé navýšenie verejných výdavkov, ktoré prináša rodinný balíček, rodičovský dôchodok, či možnosť predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. S oneskorením a veľmi postupne nabehnú úspory zlepšujúce udržateľnosť verejných financií, ktoré súvisia s naviazaním dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života alebo postupným znižovaním novopriznaných dôchodkov.
"Takýto dizajn bude hlavným dôvodom predpokladaného nárastu verejného dlhu výrazne nad 100 % HDP v roku 2040. Časovanie a dizajn reforiem, ktoré pomôžu zamedziť tomuto scenáru, sú preto kľúčové," zdôraznila analytička.
RRZ pravidelne vyhodnocuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií na horizonte 50 rokov. Tohtoročné hodnotenie udržateľnosti verejných financií bolo pritom jedným z najhorších od vzniku rady. Neznamená to však, že slovenské verejné financie budú pod výrazným tlakom až o 50 rokov, upozornila analytička. Očakávania o budúcej schopnosti vlády udržovať verejné financie v dobrej kondícii totiž zohľadňujú investori financujúci verejný dlh s časovým predstihom.
"V scenári nezmenených politík, teda bez prijatia konsolidačných opatrení, môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s rastúcou zadlženosťou štátu. Najskôr vysokým rizikovým prirážkam sťažujúcim prefinancovanie sa za rozumných podmienok, nižšiemu rastu ekonomiky, a následne aj problémov so solventnosťou, teda nárastu rizika defaultu na dlhodobé záväzky do ich splatnosti," priblížila Múčka. Za týchto predpokladov budú navyše rastúce výdavky na obsluhu dlhu čoraz viac odčerpávať zdroje štátneho rozpočtu potrebné na financovanie iných politík.
