Pomer verejného dlhu k HDP v regióne, ktorý zaviedol euro, v roku 2023 klesol na 88,6 % z 90,8 % HDP na konci roka 2022 a v EÚ sa znížil ma 81,7 % z 83,4 % HDP v roku 2022.
Autor TASR
Luxemburg 22. apríla (TASR) - Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny sa v roku 2023 znížil. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré v pondelok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Podľa Eurostatu sa pomer deficitu verejných financií k hrubému domáceho produktu (HDP) v roku 2023 znížil v eurozóne na 3,6 % HDP z 3,7 % HDP v roku 2022. V celej Európskej únii (EÚ) však naopak mierne stúpol na 3,5 % HDP v roku 2023 z 3,4 % HDP v predchádzajúcom roku.
Pomer verejného dlhu k HDP v regióne, ktorý zaviedol euro, v roku 2023 klesol na 88,6 % z 90,8 % HDP na konci roka 2022 a v EÚ sa znížil ma 81,7 % z 83,4 % HDP v roku 2022.
V roku 2023 vykázali deficit takmer všetky členské štáty EÚ okrem Cypru a Dánska, ktoré dosiahli prebytok, a to v oboch prípadoch 3,1 % HDP, a tiež Írska (1,7 %) a Portugalska (1,2 %). Najvyšší deficit bol zaznamenaný v Taliansku (-7,4 % HDP), Maďarsku (-6,7 %) a Rumunsku (-6,6 %). Jedenásť členských štátov malo deficit vyšší ako ako povolený limit 3 % HDP.
Najnižší pomer vládneho dlhu k HDP mali ku koncu roka 2023 v Estónsku (19,6 %), Bulharsku (23,1 %), Luxembursku (25,7 %), Dánsku (29,3 %), Švédsku (31,2 %) a Litve (38,3 %). %). Trinásť členských štátov malo pomer verejného dlhu vyšší ako 60 % HDP, pričom najväčší dlh vykázali Grécko (161,9 % HDP), Taliansko (137,3 %), Francúzsko (110,6 %), Španielsko (107,7 %) a Belgicko (105,2 %).
V roku 2023 vládne výdavky v eurozóne dosiahli 50 % HDP a vládne príjmy 46,4 % HDP. V celej EÚ boli výdavky na úrovni 49,4 % a príjmy 45,9 % HDP.
V obidvoch zónach verejné výdavky aj príjmy vlani klesli.
Podľa Eurostatu sa pomer deficitu verejných financií k hrubému domáceho produktu (HDP) v roku 2023 znížil v eurozóne na 3,6 % HDP z 3,7 % HDP v roku 2022. V celej Európskej únii (EÚ) však naopak mierne stúpol na 3,5 % HDP v roku 2023 z 3,4 % HDP v predchádzajúcom roku.
Pomer verejného dlhu k HDP v regióne, ktorý zaviedol euro, v roku 2023 klesol na 88,6 % z 90,8 % HDP na konci roka 2022 a v EÚ sa znížil ma 81,7 % z 83,4 % HDP v roku 2022.
V roku 2023 vykázali deficit takmer všetky členské štáty EÚ okrem Cypru a Dánska, ktoré dosiahli prebytok, a to v oboch prípadoch 3,1 % HDP, a tiež Írska (1,7 %) a Portugalska (1,2 %). Najvyšší deficit bol zaznamenaný v Taliansku (-7,4 % HDP), Maďarsku (-6,7 %) a Rumunsku (-6,6 %). Jedenásť členských štátov malo deficit vyšší ako ako povolený limit 3 % HDP.
Najnižší pomer vládneho dlhu k HDP mali ku koncu roka 2023 v Estónsku (19,6 %), Bulharsku (23,1 %), Luxembursku (25,7 %), Dánsku (29,3 %), Švédsku (31,2 %) a Litve (38,3 %). %). Trinásť členských štátov malo pomer verejného dlhu vyšší ako 60 % HDP, pričom najväčší dlh vykázali Grécko (161,9 % HDP), Taliansko (137,3 %), Francúzsko (110,6 %), Španielsko (107,7 %) a Belgicko (105,2 %).
V roku 2023 vládne výdavky v eurozóne dosiahli 50 % HDP a vládne príjmy 46,4 % HDP. V celej EÚ boli výdavky na úrovni 49,4 % a príjmy 45,9 % HDP.
V obidvoch zónach verejné výdavky aj príjmy vlani klesli.