Bratislava 7. októbra (TASR) - Ďalšiemu rozvoju bioplynových či biometánových staníc v súčasnosti bráni končiaca prevádzková podpora pre bioplyn, slabá pre biometán, ale najmä problémy so získavaním odpadov vhodných na výrobu tohto obnoviteľného plynu. Práve biometán vyrobený z odpadov má pridanú hodnotu v podobe obchodovateľného zeleného certifikátu, upozornil v rozhovore pre TASR predseda Slovenskej bioplynovej asociácie Vladimír Šošovička.

Aby sa mohli rozvíjať bioplynové a biometánové stanice, je podľa Šošovičku potrebné posilniť prepojenie na odpadové hospodárstvo. "Nevieme, kde tieto odpady vznikajú, koľko ich je, kde končia. Keď sa konečne zavedie povinný evidenčný systém, bude jednoduchšie určiť, koľko odpadu by bolo možné spracovať v bioplynových staniciach," povedal šéf asociácie. Osobitne vidí Šošovička priestor na rozšírenie výroby bioplynu či biometánu aj vo vyššom využívaní maštaľného hnoja, respektíve podobných odpadov zo živočíšnej výroby.

Biometán vyrobený z vypestovaných surovín má iba hodnotu zemného plynu, čo je približne 40 eur za megawatthodinu. Podľa Šošovičku totiž ide o množstvo usporených emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré tvorí podstatnú hodnotu biometánu. Pokiaľ sa bioplyn vyrába z cielene pestovaných surovín, je úspora CO2 veľmi nízka. Naopak, pokiaľ sa biometán vyrába z odpadu, je hodnota úspor vysoká. Na Slovensku je v súčasnosti okolo 100 bioplynových staníc, no nie všetky sú v prevádzke. Pokiaľ by sa podarilo využiť ich potenciál, mohli by sme podľa šéfa bioplynovej asociácie z ich výroby nahradiť 3 – 5 % celkovej spotreby zemného plynu.

Aby sa bioplyn mohol natlakovať do prenosovej distribučnej sústavy, musí sa technologickou úpravou vyčistiť na biometán. Premena bioplynových staníc na biometánové si ale na výkon jeden megawatt, čo je najčastejší elektrický výkon našich "bioplyniek", vyžiada investíciu od dvoch do 2,5 milióna eur. Z aktuálne otvorenej výzvy plánu obnovy je na túto transformáciu vyčlenených 17 miliónov eur s príspevkom z týchto fondov do výšky maximálne 1,5 milióna eur. Po úspešnej realizácii by tak mohlo k doposiaľ jedinej biometánovej stanici pri Jelšave pribudnúť ďalších 12 alebo 13 biometánových staníc.

I keď sa biometán zatiaľ vo väčšom množstve na Slovensku nevyrába, generálny riaditeľ SPP – distribúcia Martin Hollý na Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) informoval, že firma už má zmluvy na dodávku biometánu s ďalšími piatimi dodávateľmi. Ktoré stanice to budú, a odkedy začnú plyn do siete dodávať, ale nespresnil. Šošovička pripomenul, že administratívny proces spolu s výstavbou trvá na Slovensku približne dva roky.

Práve možnosť dodávky biometánu do plynárenskej siete je dôležitou podmienkou pre rozhodovanie o investícii do jeho výroby. V súčasnosti sa bioplyn využíva najmä ako palivo do generátorov na výrobu elektriny. Pri dodávkach biometánu je preto dôležitá blízkosť potrubí. Bioplynovým staniciam, ktoré by museli stavať desiatky kilometrov prípojných potrubí, sa preto investícia nevráti.

Ďalšou možnosťou sú dodávky stlačeného biometánu (bioCNG) alebo skvapalneného biometánu (bioLNG). Na tieto technológie sú však potrebné dodatočné vstupné investície a podľa Šošovičku sú návratné až od výkonu zariadenia minimálne niekoľkých bežných slovenských bioplynových staníc.