Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dobrým znamením je, že nastal obrat vo väčšej snahe využiť podporné fondy EÚ na skrášlenie životného prostredia či budovania rekreačných kapacít.
Autor TASR
Hruštín 22. mája (TASR) – Rozvoj vidieckeho turizmu okoreneného rôznymi prvkami agroturistiky má podľa predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) SR Milana Mišánika veľký spätný potenciál na oživenie slovenského agrosektora.
„Slovensko je agrárna krajina, okrem Bratislavy je prakticky celé vidiekom. Bez kontinuity poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré v rozhodujúcej miere vplývajú na celkový vzhľad krajiny, nebude možný ani rozvoj vidieckeho turizmu. Ťažko sa dá predstaviť, že turista príde do neobrobeného kraja, škaredého lesa, zanedbaného dedinského prostredia,“ zdôraznil pre TASR.
Dobrým znamením podľa neho je, že nastal obrat vo väčšej snahe využiť podporné fondy EÚ na skrášlenie životného prostredia či budovania rekreačných kapacít. „Musíme využiť všetky prirodzené danosti, ktoré máme, aby sme boli schopní ponúknuť prichádzajúcim turistom práve to originálne, charakteristické, čo nenájdu nikde inde,“ pokračoval Mišánik.
„Pritom nemám na mysli len zahraničných návštevníkov. Štát by mal cielenými dotáciami podporiť rozvoj domáceho turizmu, aby Slováci poznávali v oveľa väčšej miere vlastnú krajinu. Dôležitá je aj podpora vzájomnej spolupráce rôznych subjektov v danom regióne, aby využitím svojich kapacít spoluvytvárali pre turistov ucelenú a čo najpestrejšiu ponuku,“ skonštatoval predseda ZPDaOS.
Pripomenul, že to, čo sa dnes honosne nazýva diverzifikáciou, sa kedysi jednoducho označovalo pojmom pridružená výroba. „Nezáleží na tom, ako to budeme nazývať. Podstatou je, aby si všetci kompetentní uvedomili, že vidiecky turizmus dokáže vytvárať nové pracovné príležitosti. Mnohí obyvatelia dedín by tak nemuseli utekať za obživou ďaleko do mestských centier či zahraničia,“ povedal Mišánik.
„Za viac ako dve desaťročia sme v prostredí meniacich sa politík a dotačných systémov vyskúšali už asi všetko. Neustále sa rútime z jedného extrému do druhého. Nezostáva nám nič iné, iba sa konečne z toho poučiť a naplno využiť všetky možnosti a zdroje. Rozvoj vidieckeho turizmu je určite schodnou cestou aj pre poľnohospodárov, ako si prilepšiť,“ dodal.
„Slovensko je agrárna krajina, okrem Bratislavy je prakticky celé vidiekom. Bez kontinuity poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré v rozhodujúcej miere vplývajú na celkový vzhľad krajiny, nebude možný ani rozvoj vidieckeho turizmu. Ťažko sa dá predstaviť, že turista príde do neobrobeného kraja, škaredého lesa, zanedbaného dedinského prostredia,“ zdôraznil pre TASR.
Dobrým znamením podľa neho je, že nastal obrat vo väčšej snahe využiť podporné fondy EÚ na skrášlenie životného prostredia či budovania rekreačných kapacít. „Musíme využiť všetky prirodzené danosti, ktoré máme, aby sme boli schopní ponúknuť prichádzajúcim turistom práve to originálne, charakteristické, čo nenájdu nikde inde,“ pokračoval Mišánik.
„Pritom nemám na mysli len zahraničných návštevníkov. Štát by mal cielenými dotáciami podporiť rozvoj domáceho turizmu, aby Slováci poznávali v oveľa väčšej miere vlastnú krajinu. Dôležitá je aj podpora vzájomnej spolupráce rôznych subjektov v danom regióne, aby využitím svojich kapacít spoluvytvárali pre turistov ucelenú a čo najpestrejšiu ponuku,“ skonštatoval predseda ZPDaOS.
Pripomenul, že to, čo sa dnes honosne nazýva diverzifikáciou, sa kedysi jednoducho označovalo pojmom pridružená výroba. „Nezáleží na tom, ako to budeme nazývať. Podstatou je, aby si všetci kompetentní uvedomili, že vidiecky turizmus dokáže vytvárať nové pracovné príležitosti. Mnohí obyvatelia dedín by tak nemuseli utekať za obživou ďaleko do mestských centier či zahraničia,“ povedal Mišánik.
„Za viac ako dve desaťročia sme v prostredí meniacich sa politík a dotačných systémov vyskúšali už asi všetko. Neustále sa rútime z jedného extrému do druhého. Nezostáva nám nič iné, iba sa konečne z toho poučiť a naplno využiť všetky možnosti a zdroje. Rozvoj vidieckeho turizmu je určite schodnou cestou aj pre poľnohospodárov, ako si prilepšiť,“ dodal.
