Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti rezonuje čoraz viac aj na európskej úrovni pojem potravinovej bezpečnosti – potreby zabezpečiť pre každého obyvateľa dostupné, výživné a bezpečné potraviny.
Autor TASR
Bratislava 20. januára (TASR) - Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS) SR vyzýva vládu a Národnú radu SR, aby využili všetky možnosti podpory modernizácie a rozvoja spracovania potravín a zaradili agropotravinárske odvetvie do Plánu obnovy EÚ. Uviedla to predsedajúca RPPS, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová.
RPPS podľa nej považuje rozvoj spracovania potravín v Slovenskej republike z domácich surovín za kľúčovú súčasť politiky štátu, nakoľko pridáva surovinám vyrobeným na Slovensku pridanú hodnotu a zabezpečuje kvalitné potraviny pre slovenských spotrebiteľov.
V súčasnosti rezonuje čoraz viac aj na európskej úrovni pojem potravinovej bezpečnosti – potreby zabezpečiť pre každého obyvateľa dostupné, výživné a bezpečné potraviny. Krízy posledných období, či už je to sucho, africký mor ošípaných, ale najmä pandémia ochorenia COVID-19 ukazujú, že zabezpečenie dostupnosti potravín na pultoch obchodov nie je samozrejmosť.
Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú podľa Patasiovej spojené nádoby a jedno bez druhého nemôžu existovať. Pre strategický rozvoj regiónov SR a ochrany životného prostredia je dôležité využiť bohatý potenciál našej krajiny na to, aby pridaná hodnota zo spracovania základných surovín a následnej výroby potravín zostala na Slovensku a nevytvárala sa v zahraničí.
RPPS je podľa Patasiovej sklamaná z toho, že vláda SR napriek záväzku vo svojom vlastnom programovom vyhlásení o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti a podielu slovenských potravín na pultoch v obchodoch naďalej nepovažuje za dôležité, aby naši obyvatelia mali prístup k cenovo dostupným a kvalitným domácim potravinám, ktoré nebudú dovážané cez polovicu planéty.
Poznamenala, že Európska komisia pritom v usmernení pri príprave národných plánov priamo odporúča členským štátom podporovať udržateľné potravinové systémy, a to v rámci Sektorových politík (zabezpečenie bezpečnosti potravín) a Zelenej transformácie (Podpora udržateľnej výroby potravín a spotreby). V rámci príkladov investícií v prípade typických reforiem a investícií spojených so zelenou transformáciou uvádza aj možnosti investícií do udržateľnej výroby a spotreby potravín v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii "Z farmy na stôl".
Naším spoločným záujmom by podľa Patasiovej malo byť znižovanie negatívneho salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami a postupné zvyšovanie podielu slovenských potravín na pultoch maloobchodných predajní. Na Slovensku totiž zanikli v dôsledku dlhodobej nízkej podpory niektoré dôležité potravinárske odvetvia a ďalšie rozhodujúce odvetvia v dôsledku nedostatočnej konkurencieschopnosti doslova bojujú o prežitie.
RPPS SR tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska, a to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
RPPS podľa nej považuje rozvoj spracovania potravín v Slovenskej republike z domácich surovín za kľúčovú súčasť politiky štátu, nakoľko pridáva surovinám vyrobeným na Slovensku pridanú hodnotu a zabezpečuje kvalitné potraviny pre slovenských spotrebiteľov.
V súčasnosti rezonuje čoraz viac aj na európskej úrovni pojem potravinovej bezpečnosti – potreby zabezpečiť pre každého obyvateľa dostupné, výživné a bezpečné potraviny. Krízy posledných období, či už je to sucho, africký mor ošípaných, ale najmä pandémia ochorenia COVID-19 ukazujú, že zabezpečenie dostupnosti potravín na pultoch obchodov nie je samozrejmosť.
Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú podľa Patasiovej spojené nádoby a jedno bez druhého nemôžu existovať. Pre strategický rozvoj regiónov SR a ochrany životného prostredia je dôležité využiť bohatý potenciál našej krajiny na to, aby pridaná hodnota zo spracovania základných surovín a následnej výroby potravín zostala na Slovensku a nevytvárala sa v zahraničí.
RPPS je podľa Patasiovej sklamaná z toho, že vláda SR napriek záväzku vo svojom vlastnom programovom vyhlásení o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti a podielu slovenských potravín na pultoch v obchodoch naďalej nepovažuje za dôležité, aby naši obyvatelia mali prístup k cenovo dostupným a kvalitným domácim potravinám, ktoré nebudú dovážané cez polovicu planéty.
Poznamenala, že Európska komisia pritom v usmernení pri príprave národných plánov priamo odporúča členským štátom podporovať udržateľné potravinové systémy, a to v rámci Sektorových politík (zabezpečenie bezpečnosti potravín) a Zelenej transformácie (Podpora udržateľnej výroby potravín a spotreby). V rámci príkladov investícií v prípade typických reforiem a investícií spojených so zelenou transformáciou uvádza aj možnosti investícií do udržateľnej výroby a spotreby potravín v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii "Z farmy na stôl".
Naším spoločným záujmom by podľa Patasiovej malo byť znižovanie negatívneho salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami a postupné zvyšovanie podielu slovenských potravín na pultoch maloobchodných predajní. Na Slovensku totiž zanikli v dôsledku dlhodobej nízkej podpory niektoré dôležité potravinárske odvetvia a ďalšie rozhodujúce odvetvia v dôsledku nedostatočnej konkurencieschopnosti doslova bojujú o prežitie.
RPPS SR tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska, a to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
