Bratislava 15. decembra (TASR) - Bez prijatia dodatočných opatrení dôjde k postupnému zhoršeniu deficitu slovenských verejných financií z 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2023 na 7,2 % HDP v roku 2027. Takýto nárast deficitu by viedol k prudkému zvýšeniu verejného dlhu nad 70 % HDP do konca roka 2027. Vyplýva to z mimoriadnej správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú v piatok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Podľa zákona ju zverejňuje vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia a vyslovení dôvery vláde. Zostavený základný scenár vývoja verejných financií a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sú východiskom výpočtu nového limitu verejných výdavkov na každý rok príslušného volebného obdobia.

Východiskovým bodom pre základný scenár je odhadovaný deficit verejnej správy v roku 2023 na úrovni 7,086 miliardy eur alebo 5,8 % HDP. V porovnaní s rozpočtom schváleným na tento rok je schodok odhadovaný RRZ nižší o 785 miliónov eur alebo 0,6 % HDP. Oproti očakávanej skutočnosti, ktorú Ministerstvo (MF) SR zverejnilo v rámci návrhu rozpočtu na roky 2024 až 2026, predstavuje rozdiel 862 miliónov eur alebo 0,7 % HDP.

Rozpočtová rada v základnom scenári odhaduje tohtoročný štrukturálny deficit vo výške 4,3 % HDP. K jeho vysokej východiskovej úrovni prispeli aj opatrenia schválené v priebehu roka 2023 ešte pred schválením programového vyhlásenia vlády. "Tieto opatrenia navyšujú štrukturálny deficit o vyše 800 miliónov eur (0,7 % HDP) v roku 2023 a ich vplyv postupne rastie na 1,3 miliardy eur (0,8 % HDP) na konci horizontu v roku 2027," vyčíslila RRZ. Ide najmä o zavedenie obedov zadarmo, výdavky súvisiace s Plánom obnovy, investície do priemyselných parkov, ako aj zmeny v sociálnych dávkach.

V strednodobom horizonte odhaduje RRZ za predpokladu nezmenených politík zhoršenie štrukturálneho deficitu o 3,1 percentuálneho bodu (p. b.), a to zo 4,3 % HDP v roku 2023 na 7,4 % HDP v roku 2027. Na tomto vývoji sa v najväčšej miere podieľa daňovým výborom odhadovaný pokles štrukturálnych daňových a odvodových príjmov, nárast úrokových nákladov, ako aj zvýšenie výdavkov na obranu na 2 % HDP ročne.

V dlhodobom horizonte by dlh verejnej správy podľa modelovej projekcie RRZ stúpal na celom horizonte a už v roku 2025 by presiahol 60 % HDP. Za predpokladu nezmenených politík by dlh o 50 rokov, teda na konci roka 2073 dosiahol 464,3 % HDP. "Ide o hypotetický scenár, keďže trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu," upozornila rozpočtová rada.

Za predpokladu naplnenia prezentovaného základného scenára by ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol hodnotu 7,3 % HDP, čo znamená vysoké riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií, uzavrela RRZ.