Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prognóza vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a predstavuje očakávaný vývoj v scenári nezmenených politík.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. októbra (TASR) - Ak nová vláda a parlament neprijmú trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude naďalej vykazovať vysoké deficity a rastúci verejný dlh. V tomto roku by schodok verejných financií mal dosiahnuť 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Následne vzrastie až k úrovni 6,6 % HDP v roku 2025 a stabilizuje sa na úrovniach okolo 6,2 % HDP v rokoch 2026 až 2027. Vyplýva to z novej prognózy strednodobého fiškálneho vývoja, ktorú v piatok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
"Zhoršenie oproti roku 2023 na celom horizonte prognózy je spôsobené najmä rastom výdavkov v sociálnej oblasti (dôchodky) a v zdravotníctve, ako aj zvýšenými úrokovými nákladmi," vysvetlila fiškálna rada.
Prognóza vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a predstavuje očakávaný vývoj v scenári nezmenených politík. Okrem toho RRZ pripravila aj dva konsolidačné scenáre. Prvý obsahuje každoročné ozdravenie verejných financií na úrovni 0,5 % HDP alebo približne 750 miliónov eur, čo je minimum v súlade s pravidlom výdavkových limitov a záväzkom z Plánu obnovy. Druhý scenár počíta s konsolidáciou na úrovni 0,75 % HDP alebo 1 miliarda eur ročne.
V prvom scenári by úroveň deficitu verejných financií klesala na celom horizonte prognózy k 4 % HDP v roku 2027. "V prípade vyššej konsolidácie na úrovni 0,75 % HDP ročne by úroveň deficitu postupne klesala na hodnotu 3 % HDP v roku 2027, čo by už stabilizovalo dlh," priblížila rozpočtová rada.
Prognóza RRZ predpokladá v tomto roku štrukturálny deficit verejných financií, bez dočasných vplyvov z dôvodu dodania vojenskej techniky, na úrovni 4,5 % HDP. Následne by mal rásť k 6,1 % HDP v roku 2025. V závere prognózovaného obdobia očakáva rada jeho ďalší mierny nárast na hodnotu 6,3 % HDP.
Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie Slovenska sa bude v roku 2027 nachádzať tesne pod úrovňou 64 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti aktuálnym 48,9 % HDP, varovala RRZ. K nárastu čistého dlhu v pomere k HDP prispieva podľa rady najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok rastu ekonomiky.
Pri konsolidácii v súlade s výdavkovými limitmi by čistý dlh rástol pomalšie, postupne na 59,2 % HDP v roku 2027. V prípade konsolidácie na úrovni 0,75 % HDP ročne by rástol ešte pomalšie a na konci prognózovaného obdobia by sa stabilizoval na úrovni 56,8 % HDP.
Hrubý verejný dlh môže podľa RRZ už v roku 2024 prekročiť hranicu 60 % HDP. V ďalších rokoch má jeho rast pokračovať, pričom bude stále výrazne nad horným limitom dlhovej brzdy. "Plnenie výdavkových limitov by spomalilo rast hrubého dlhu, na konci horizontu by sa dostal na úroveň 65,1 % HDP. V prípade konsolidácie na úrovni 0,75 % HDP ročne by sa hrubý dlh na konci horizontu zastabilizoval pod úrovňou 63 % HDP," dodala rozpočtová rada.
"Zhoršenie oproti roku 2023 na celom horizonte prognózy je spôsobené najmä rastom výdavkov v sociálnej oblasti (dôchodky) a v zdravotníctve, ako aj zvýšenými úrokovými nákladmi," vysvetlila fiškálna rada.
Prognóza vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a predstavuje očakávaný vývoj v scenári nezmenených politík. Okrem toho RRZ pripravila aj dva konsolidačné scenáre. Prvý obsahuje každoročné ozdravenie verejných financií na úrovni 0,5 % HDP alebo približne 750 miliónov eur, čo je minimum v súlade s pravidlom výdavkových limitov a záväzkom z Plánu obnovy. Druhý scenár počíta s konsolidáciou na úrovni 0,75 % HDP alebo 1 miliarda eur ročne.
V prvom scenári by úroveň deficitu verejných financií klesala na celom horizonte prognózy k 4 % HDP v roku 2027. "V prípade vyššej konsolidácie na úrovni 0,75 % HDP ročne by úroveň deficitu postupne klesala na hodnotu 3 % HDP v roku 2027, čo by už stabilizovalo dlh," priblížila rozpočtová rada.
Prognóza RRZ predpokladá v tomto roku štrukturálny deficit verejných financií, bez dočasných vplyvov z dôvodu dodania vojenskej techniky, na úrovni 4,5 % HDP. Následne by mal rásť k 6,1 % HDP v roku 2025. V závere prognózovaného obdobia očakáva rada jeho ďalší mierny nárast na hodnotu 6,3 % HDP.
Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie Slovenska sa bude v roku 2027 nachádzať tesne pod úrovňou 64 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti aktuálnym 48,9 % HDP, varovala RRZ. K nárastu čistého dlhu v pomere k HDP prispieva podľa rady najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok rastu ekonomiky.
Pri konsolidácii v súlade s výdavkovými limitmi by čistý dlh rástol pomalšie, postupne na 59,2 % HDP v roku 2027. V prípade konsolidácie na úrovni 0,75 % HDP ročne by rástol ešte pomalšie a na konci prognózovaného obdobia by sa stabilizoval na úrovni 56,8 % HDP.
Hrubý verejný dlh môže podľa RRZ už v roku 2024 prekročiť hranicu 60 % HDP. V ďalších rokoch má jeho rast pokračovať, pričom bude stále výrazne nad horným limitom dlhovej brzdy. "Plnenie výdavkových limitov by spomalilo rast hrubého dlhu, na konci horizontu by sa dostal na úroveň 65,1 % HDP. V prípade konsolidácie na úrovni 0,75 % HDP ročne by sa hrubý dlh na konci horizontu zastabilizoval pod úrovňou 63 % HDP," dodala rozpočtová rada.
