Bratislava 13. júla (TASR) - Ak vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude naďalej vykazovať vysoké deficity a rastúci verejný dlh. Úroveň štrukturálneho deficitu vzrastie z 4,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) očakávaného v roku 2023 na 5,1 % HDP v roku 2026 s následným miernym poklesom na hodnotu 4,9 % HDP v roku 2027. V rovnakom období čisté zadlženie narastie o 11 % HDP k úrovni 60 % HDP. Vo štvrtok na to v strednodobom semafore upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

V roku 2023 by schodok verejných financií v metodike ESA2010 mal dosiahnuť úroveň 5,7 % HDP, následne v roku 2024 až 2027 zotrvá v scenári nezmenených politík na úrovniach okolo 5,0 % HDP. Pokiaľ budú splnené aktuálne platné výdavkové limity, úroveň deficitu bude postupne klesať až k úrovni 2 % HDP v roku 2027. "Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v programe stability schválenom predchádzajúcou vládou podarí naplniť iba v roku 2023, do roku 2026 chýbajú dodatočné opatrenia vo výške 2,9 % HDP," priblížili analytici RRZ.

V porovnaní s májovou prognózou RRZ na roky 2023 - 2026 očakáva RRZ výraznejší nárast deficitu verejnej správy najmä z dôvodu nižších predpokladaných výnosov daňových a odvodových príjmov. "V roku 2023 očakávame pokles daňových príjmov 0,2 % HDP, nasledujúce roky sa rozdiel bude prehlbovať až v roku 2026 dosiahne úroveň 1,6 % HDP," spresnila RRZ. Najvýraznejší podiel na tom má nižší príjem z daní z práce vplyvom nižšieho predpokladaného rastu mzdového základu, ako aj nižší príjem z dane z pridanej hodnoty (DPH) z dôvodu očakávaného spomalenia rastu spotreby domácností.

Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci roku 2027 nachádzať tesne pod úrovňou 60 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti aktuálnemu roku (48,3 % HDP). Ku kontinuálnemu nárastu čistého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok tempa rastu nominálneho HDP. Za predpokladu splnenia výdavkových limitov by čistý dlh rástol pomalšie, zastaviť jeho rast by sa však podarilo až v roku 2026 na úrovni 54,6 % HDP.

Vývoj hrubého dlhu bude okrem uvedeného ovplyvnený aj predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom očakávaným na konci roka 2023. V porovnaní s vývojom čistého dlhu tak hrubý dlh k HDP vzrastie v roku 2024 miernejšie, medziročne o 1,7 percentuálneho bodu na úroveň 58,7 % HDP, v ďalších rokoch bude nárast pokračovať. Dlh je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy.

Bez prijatia konsolidačných opatrení by bola úroveň dlhu vyššia ako horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2027 by dlh presiahol horný limit o 15,1 % HDP. Maastrichtské kritérium 60 % HDP by dlh mohol presiahnuť už v roku 2025. "Plnenie výdavkových limitov by, naopak, zabezpečilo stabilizáciu hrubého dlhu na úrovniach okolo 58 % HDP," dodala RRZ. Prognóza zahŕňa aj vplyvy nedávno schválených zmien legislatívy vrátane mimoriadnych valorizácií vybraných dávok.