Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úroveň štrukturálneho deficitu verejných financií, teda bez dočasných vplyvov, sa podľa rady viac než zdvojnásobí z úrovne pod 2 % HDP koncom roka 2022 až na 4,5 % HDP v roku 2026.
Autor TASR
Bratislava 25. februára (TASR) - Ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska sa bude každoročne zhoršovať. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Zhoršenie oproti roku 2022 je z veľkej časti následkom negatívneho inflačného šoku, porovnateľný dopad však v strednodobom horizonte vytvárajú aj nové trvalé opatrenia zahrnuté v rozpočte alebo prijaté po jeho schválení.
Rozpočtová rada aktualizovala svoju prognózu strednodobého fiškálneho vývoja, tzv. strednodobý semafor, v nadväznosti na aktualizáciu makroekonomickej predikcie. Prognóza zahŕňa aj vplyvy nedávno schválených zmien legislatívy, najmä znovuzavedenie dotácie na stravovanie žiakov v materských a základných školách.
V roku 2023 by mal schodok verejných financií podľa odhadov RRZ vzrásť na 6 % oproti minuloročným 3,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zvýši sa vplyvom rastu trvalých výdavkov vlády, kam patria nové opatrenia prorodinnej politiky, rodičovský dôchodok, valorizácia miezd vo verejnej správe a zdravotníctve, ako aj dočasných opatrení súvisiacich s kompenzáciami cien energií. Následne síce deficit po predpokladanom ukončení kompenzačných opatrení klesne, v rokoch 2024 až 2026 však stále zotrvá na úrovniach približne 4,5 až 5 % HDP.
"Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v schválenom rozpočte podarí naplniť iba v roku 2023. V rokoch 2024 a 2025 chýbajú dodatočné opatrenia vo výške 0,7 % HDP, resp. 2,1 % HDP," vyčíslila rozpočtová rada.
Úroveň štrukturálneho deficitu verejných financií, teda bez dočasných vplyvov, sa podľa nej viac než zdvojnásobí z úrovne pod 2 % HDP koncom roka 2022 až na 4,5 % HDP v roku 2026. V rovnakom období čisté zadlženie Slovenska narastie o takmer 9 % k úrovni 57 % HDP.
"Aktuálne chýba zo strany vlády a parlamentu strednodobá stratégia, akými opatreniami by sa mala dosiahnuť stabilizácia vývoja vo verejných financiách a zosúladenie s požiadavkami našich národných, alebo aj od budúceho roka platných európskych pravidiel zodpovedného hospodárenia," upozornila rada.
Rozpočtová rada aktualizovala svoju prognózu strednodobého fiškálneho vývoja, tzv. strednodobý semafor, v nadväznosti na aktualizáciu makroekonomickej predikcie. Prognóza zahŕňa aj vplyvy nedávno schválených zmien legislatívy, najmä znovuzavedenie dotácie na stravovanie žiakov v materských a základných školách.
V roku 2023 by mal schodok verejných financií podľa odhadov RRZ vzrásť na 6 % oproti minuloročným 3,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zvýši sa vplyvom rastu trvalých výdavkov vlády, kam patria nové opatrenia prorodinnej politiky, rodičovský dôchodok, valorizácia miezd vo verejnej správe a zdravotníctve, ako aj dočasných opatrení súvisiacich s kompenzáciami cien energií. Následne síce deficit po predpokladanom ukončení kompenzačných opatrení klesne, v rokoch 2024 až 2026 však stále zotrvá na úrovniach približne 4,5 až 5 % HDP.
"Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v schválenom rozpočte podarí naplniť iba v roku 2023. V rokoch 2024 a 2025 chýbajú dodatočné opatrenia vo výške 0,7 % HDP, resp. 2,1 % HDP," vyčíslila rozpočtová rada.
Úroveň štrukturálneho deficitu verejných financií, teda bez dočasných vplyvov, sa podľa nej viac než zdvojnásobí z úrovne pod 2 % HDP koncom roka 2022 až na 4,5 % HDP v roku 2026. V rovnakom období čisté zadlženie Slovenska narastie o takmer 9 % k úrovni 57 % HDP.
"Aktuálne chýba zo strany vlády a parlamentu strednodobá stratégia, akými opatreniami by sa mala dosiahnuť stabilizácia vývoja vo verejných financiách a zosúladenie s požiadavkami našich národných, alebo aj od budúceho roka platných európskych pravidiel zodpovedného hospodárenia," upozornila rada.
