Bratislava 17. apríla (TASR) - Vzhľadom na zlý stav slovenských verejných financií a relatívne priaznivé ekonomické prostredie bolo potrebné začať s výraznou konsolidáciou už v minulom roku, k čomu však nedošlo. Celkový vplyv plnenia rozpočtu v roku 2024 na dlhodobé zdravie verejných financií bol minimálny a konsolidačné úsilie trvalého charakteru bolo mierne záporné. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v komentári k jarnej notifikácii deficitu a dlhu, ktorú vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Deficit verejnej správy dosiahol minulý rok úroveň 5,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená mierny medziročný nárast o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.). Fiškálna rada pripomenula, že ešte začiatkom roka 2024 odhadla koncoročný deficit na 6,1 % HDP, čo však zahŕňalo aj plánované dodávky vojenskej techniky tak, ako s nimi počítala vláda.

„Keďže výrazná časť dodávok sa oneskorila, nebola nakoniec v takom objeme zahrnutá v celkových výdavkoch verejnej správy. To vysvetľuje takmer celý rozdiel medzi odhadom RRZ a konečnou bilanciou za rok 2024 a aj lepší výsledok voči rozpočtovým cieľom, ktoré boli vo výške 6 % HDP,“ priblížila rada s tým, že úspory z neskorších dodávok vojenskej techniky sú iba dočasné a v deficite sa prejavia v nasledujúcich rokoch.

Zároveň poukázala na to, že výsledkom predchádzajúceho nastavenia verejných financií pre rok 2024 a ich absentujúceho trvalého ozdravovania v minulom roku bol výrazný medziročný nárast tzv. štrukturálneho, čiže trvalého deficitu na hodnotu 4,2 % HDP. Medziročne tak vzrástol o 0,9 p. b.

Do dosiahnutého výsledku hospodárenia v roku 2024 sa pritom podľa RRZ premietli viaceré dočasné aj trvalé opatrenia, ktoré pomohli zlepšovať celkovú bilanciu a sčasti pomohli zmierniť aj štrukturálny deficit. „Medzi dočasnými boli najmä zníženie sadzby do 2. piliera, dočasné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov a zavedenie mimoriadnej sadzby regulovaného odvodu pre banky. Trvalými opatreniami boli najmä zvyšovanie spotrebných daní, znovuzavedenie daňových licencií pre firmy a zvyšovanie daní z nehnuteľností obcami. Celkový pozitívny vplyv opatrení na štrukturálny deficit predstavoval 1,2 % HDP,“ vyčíslila rada.

Tento pozitívny vplyv sa však podľa nej neodrazil v celkovom zlepšení deficitu, vrátane štrukturálneho, keďže nekompenzoval predchádzajúce nastavenie verejných financií a zároveň boli prijaté iné trvalé opatrenia s negatívnym vplyvom. Išlo najmä o schválenie plnohodnotného 13. dôchodku, založenie nového ministerstva, ako aj navýšenie výdavkov v zdravotníctve, vymenovala RRZ.

„Dosiahnutý výsledok verejných financií v roku 2024 tak ovplyvní aj vývoj v ďalších rokoch, v ktorých by mala ďalej prebiehať konsolidácia. Tá vzhľadom na minuloročný výsledok bude musieť byť koncentrovanejšia v kratšom čase,“ zhodnotil predseda rozpočtovej rady Ján Tóth.