Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komisia zatiaľ nezverejnila konkrétnu minimálnu hodnotu ročnej konsolidácie, ktorú bude od jednotlivých krajín požadovať.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) - Európska komisia (EK) môže od Slovenska do budúcnosti požadovať konsolidáciu verejných financií na úrovni 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne v štvorročnom horizonte, prípadne 0,8 % HDP pri pláne na sedem rokov, čo je pravdepodobnejší scenár. Vyplýva to z predbežného prepočtu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), na ktorý upozornila na sociálnej sieti.
Pripomenula, že koncom apríla tohto roka začali platiť upravené európske fiškálne pravidlá, ktorých cieľom je zlepšiť stav verejných financií v krajinách EÚ. Na ich základe majú členské štáty predložiť do 20. septembra svoje rozpočtové plány. V prípade pätnástich krajín s rozpočtovými deficitmi nad 3 % HDP či dlhom nad 60 % HDP, medzi ktoré patrí aj Slovensko, musia plány viesť k ozdraveniu verejných financií.
"Východiskom má byť ozdravný plán, ktorý sa má naplniť v období štyroch rokov. Krajina sa s Európskou komisiou môže dohodnúť aj na sedemročnom pláne, podmienkou je však prijatie výrazných štrukturálnych reforiem," priblížila RRZ.
Komisia zatiaľ nezverejnila konkrétnu minimálnu hodnotu ročnej konsolidácie, ktorú bude od jednotlivých krajín požadovať. O podmienkach v súčasnosti rokuje s vládami jednotlivých štátov. Zverejnila však technické predpoklady, na základe ktorých sa dajú predpokladané požiadavky určiť a ktoré vychádzajú z analýz EK o udržateľnosti dlhu. Slovensko v tejto oblasti patrí medzi krajiny s najhoršou perspektívou, upozornila rozpočtová rada.
"Podľa prepočtu Kancelárie RRZ by tak malo platiť, že v prípade štvorročného plánu by ročná konsolidácia mala dosahovať 1,3 % HDP, v prípade dohody na sedemročnom pláne, čo je pre Slovensko pravdepodobnejší scenár, by šlo o 0,8 % HDP," vyčíslila rada.
Údaje porovnala aj s neoficiálnymi prepočtami iných krajín, ktoré zverejnil napríklad analytický inštitút Bruegel či noviny Financial Times. Slovensko by podľa nich muselo podstúpiť najprísnejšiu konsolidáciu pre štvorročný plán a druhú najvyššiu pre sedemročný plán. "Zároveň požiadavka na konsolidáciu je v oboch variantoch väčšia, ako bola vyžadovaná doposiaľ," dodala RRZ.
Pripomenula, že koncom apríla tohto roka začali platiť upravené európske fiškálne pravidlá, ktorých cieľom je zlepšiť stav verejných financií v krajinách EÚ. Na ich základe majú členské štáty predložiť do 20. septembra svoje rozpočtové plány. V prípade pätnástich krajín s rozpočtovými deficitmi nad 3 % HDP či dlhom nad 60 % HDP, medzi ktoré patrí aj Slovensko, musia plány viesť k ozdraveniu verejných financií.
"Východiskom má byť ozdravný plán, ktorý sa má naplniť v období štyroch rokov. Krajina sa s Európskou komisiou môže dohodnúť aj na sedemročnom pláne, podmienkou je však prijatie výrazných štrukturálnych reforiem," priblížila RRZ.
Komisia zatiaľ nezverejnila konkrétnu minimálnu hodnotu ročnej konsolidácie, ktorú bude od jednotlivých krajín požadovať. O podmienkach v súčasnosti rokuje s vládami jednotlivých štátov. Zverejnila však technické predpoklady, na základe ktorých sa dajú predpokladané požiadavky určiť a ktoré vychádzajú z analýz EK o udržateľnosti dlhu. Slovensko v tejto oblasti patrí medzi krajiny s najhoršou perspektívou, upozornila rozpočtová rada.
"Podľa prepočtu Kancelárie RRZ by tak malo platiť, že v prípade štvorročného plánu by ročná konsolidácia mala dosahovať 1,3 % HDP, v prípade dohody na sedemročnom pláne, čo je pre Slovensko pravdepodobnejší scenár, by šlo o 0,8 % HDP," vyčíslila rada.
Údaje porovnala aj s neoficiálnymi prepočtami iných krajín, ktoré zverejnil napríklad analytický inštitút Bruegel či noviny Financial Times. Slovensko by podľa nich muselo podstúpiť najprísnejšiu konsolidáciu pre štvorročný plán a druhú najvyššiu pre sedemročný plán. "Zároveň požiadavka na konsolidáciu je v oboch variantoch väčšia, ako bola vyžadovaná doposiaľ," dodala RRZ.
