Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V ďalších rokoch sa viac začne prejavovať jej pozitívny vplyv.
Autor TASR
Bratislava 11. novembra (TASR) - Nedávno schválený konsolidačný balík na nasledujúce roky dlhodobo zlepšuje ekonomické vyhliadky Slovenska, aj keď dočasne spomalí hospodársky rast. Slovenská ekonomika bude konsolidáciou najviac zasiahnutá v roku 2026, v ďalších rokoch sa viac začne prejavovať jej pozitívny vplyv. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom detailnom hodnotení balíčka.
Upozornila, že rozsah a načasovanie vplyvov konsolidácie na reálnu ekonomiku vyplýva zo štruktúry balíčka s ťažiskom na príjmovej strane. Na rozdiel od zvýšenej dane z pridanej hodnoty (DPH) sa zvýšenie firemných daní prejaví najmä po roku 2025. "V dôsledku toho bude ekonomika najviac zasiahnutá konsolidáciou v roku 2026, kedy bude jej rast slabší o 0,65 percentuálneho bodu (p. b.) v porovnaní s očakávaním bez konsolidácie. Príčinou bude značný nárast firemných daní, ktoré sa podieľajú viac než 40 % na celom balíčku, a ktoré budú mať negatívny dopad na investičnú atraktivitu, konkurencieschopnosť ekonomiky, trh práce a infláciu," vysvetlila RRZ.
Naopak, v rokoch 2027 a 2028 sa podľa rady začne vo väčšej miere prejavovať pozitívny dôsledok konsolidácie, ktorým je očakávaná nižšia riziková prirážka štátnych dlhopisov. To v roku 2028 pomôže k rýchlejšiemu ekonomickému rastu v porovnaní so situáciou bez konsolidácie. "Prínos trvalo nižšej rizikovej prirážky pre investičnú aktivitu a rastový potenciál ekonomiky bude v neskorších rokoch prekonávať straty v dôsledku zvýšených firemných daní. Vďaka tomu bude ekonomika rásť až o 0,25 p. b. rýchlejšie oproti očakávaniu bez konsolidácie a domácnosti si budú vedieť udržať svoj životný štandard a mieru spotreby," priblížila RRZ.
Pripomenula, že slovenské verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika a bez konsolidačných opatrení by deficity v najbližších rokoch pretrvávali na úrovni 5 až 6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Dlh verejnej správy by sa v takom prípade na konci roka 2028 mohol priblížiť k hranici 70 % HDP. "Tento stav nie je udržateľný a RRZ uvítala po rokoch odkladov konsolidácie predstavenie opatrení, ktoré by mali začať proces ozdravovania verejných financií. Vzhľadom na rozsah potrebnej konsolidácie ide len o prvý krok, pričom v ďalších rokoch budú musieť nasledovať ďalšie opatrenia, nad rámec už predstavených," avizovala rada.
Vo svojom aktuálnom hodnotení odhaduje, že schválený balíček opatrení by mohol viesť v budúcom roku k zlepšeniu salda verejnej správy o 1,5 % HDP alebo 2,1 miliardy eur. V nasledujúcich rokoch sa vplyv samotných opatrení mierne zníži na 1,3 % HDP v roku 2028, spolu s pozitívnym vplyvom zníženia úrokových nákladov na úrovni 0,2 % HDP sa však deficit zlepší rovnako o 1,5 % HDP. Prijaté opatrenia znížia hrubý dlh na konci roka 2028 o 5,9 p. b.
Dlhodobá udržateľnosti verejných financií, ktorá sa dnes nachádza výrazne v pásme vysokého rizika, sa tak môže podľa RRZ zlepšiť o 1,3 % HDP. Rozpočtová rada však zároveň upozornila na riziká plynúce z dodatočných úprav konsolidačného balíčka. Súvisia napríklad s legislatívou k dani z finančných transakcií.
Upozornila, že rozsah a načasovanie vplyvov konsolidácie na reálnu ekonomiku vyplýva zo štruktúry balíčka s ťažiskom na príjmovej strane. Na rozdiel od zvýšenej dane z pridanej hodnoty (DPH) sa zvýšenie firemných daní prejaví najmä po roku 2025. "V dôsledku toho bude ekonomika najviac zasiahnutá konsolidáciou v roku 2026, kedy bude jej rast slabší o 0,65 percentuálneho bodu (p. b.) v porovnaní s očakávaním bez konsolidácie. Príčinou bude značný nárast firemných daní, ktoré sa podieľajú viac než 40 % na celom balíčku, a ktoré budú mať negatívny dopad na investičnú atraktivitu, konkurencieschopnosť ekonomiky, trh práce a infláciu," vysvetlila RRZ.
Naopak, v rokoch 2027 a 2028 sa podľa rady začne vo väčšej miere prejavovať pozitívny dôsledok konsolidácie, ktorým je očakávaná nižšia riziková prirážka štátnych dlhopisov. To v roku 2028 pomôže k rýchlejšiemu ekonomickému rastu v porovnaní so situáciou bez konsolidácie. "Prínos trvalo nižšej rizikovej prirážky pre investičnú aktivitu a rastový potenciál ekonomiky bude v neskorších rokoch prekonávať straty v dôsledku zvýšených firemných daní. Vďaka tomu bude ekonomika rásť až o 0,25 p. b. rýchlejšie oproti očakávaniu bez konsolidácie a domácnosti si budú vedieť udržať svoj životný štandard a mieru spotreby," priblížila RRZ.
Pripomenula, že slovenské verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika a bez konsolidačných opatrení by deficity v najbližších rokoch pretrvávali na úrovni 5 až 6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Dlh verejnej správy by sa v takom prípade na konci roka 2028 mohol priblížiť k hranici 70 % HDP. "Tento stav nie je udržateľný a RRZ uvítala po rokoch odkladov konsolidácie predstavenie opatrení, ktoré by mali začať proces ozdravovania verejných financií. Vzhľadom na rozsah potrebnej konsolidácie ide len o prvý krok, pričom v ďalších rokoch budú musieť nasledovať ďalšie opatrenia, nad rámec už predstavených," avizovala rada.
Vo svojom aktuálnom hodnotení odhaduje, že schválený balíček opatrení by mohol viesť v budúcom roku k zlepšeniu salda verejnej správy o 1,5 % HDP alebo 2,1 miliardy eur. V nasledujúcich rokoch sa vplyv samotných opatrení mierne zníži na 1,3 % HDP v roku 2028, spolu s pozitívnym vplyvom zníženia úrokových nákladov na úrovni 0,2 % HDP sa však deficit zlepší rovnako o 1,5 % HDP. Prijaté opatrenia znížia hrubý dlh na konci roka 2028 o 5,9 p. b.
Dlhodobá udržateľnosti verejných financií, ktorá sa dnes nachádza výrazne v pásme vysokého rizika, sa tak môže podľa RRZ zlepšiť o 1,3 % HDP. Rozpočtová rada však zároveň upozornila na riziká plynúce z dodatočných úprav konsolidačného balíčka. Súvisia napríklad s legislatívou k dani z finančných transakcií.
