Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 % HDP, uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) – Zatiaľ čo v minulom roku dosiahli náklady subjektov verejnej správy na energie 544 miliónov eur, čo je približne 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2023 môžu ich výdavky na energie vzrásť trojnásobne na úroveň viac ako 1,5 miliardy eur. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
"Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 % HDP," uviedla RRZ. Na prognózovanom objeme výdavkov v roku 2023 sa najvýraznejšie podieľajú obce, ktorých výdavky by mohli dosiahnuť úroveň 456 miliónov eur.
Analytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 %. V rámci schváleného rozpočtu verejnej správy boli výdavky na energie rozpočtované v celkovej sume 614 miliónov eur (0,6 % HDP), čo predstavuje medziročný nárast 13 %.
Podľa aktuálneho čerpania výdavkov na energie za prvý polrok 2022 predstavuje úroveň výdavkov sumu 413 miliónov eur, čo znamená medziročný nárast o 46 %. "Ak by sa táto úroveň rastu udržala počas druhej polovice roka, medziročný nárast výdavkov na energie by mohol dosiahnuť 253 miliónov eur, pričom rozpočtovaná úroveň by bola prekročená o takmer 183 miliónov eur," odhadla RRZ.
V nasledujúcich rokoch môžeme očakávať ešte výraznejší nárast vzhľadom na vývoj cien na trhoch s energiami. Aktuálne pozorovaný nárast výdavkov je tvorený iba dodatočnými nákladmi subjektov, ktorých zmluvy boli zmenené v predchádzajúcom roku. Keďže ceny energií naďalej zotrvávajú na vysokých úrovniach, postupne sa budú premietať do novopodpísaných kontraktov pre všetky subjekty.
Pri prognóze výdavkov na energie VS v strednodobom horizonte RRZ vychádzala z predpokladov o cenách energií použitých v rámci aktuálnej makroekonomickej prognózy rady. Časť subjektov ako školy, nemocnice a subjekty, ktoré sa zaoberajú sociálnou starostlivosťou, bude podľa RRZ zaradená do skupiny zraniteľných odberateľov. Následne by tak mali mať nárok na regulované ceny energií, pretože výpadok ich činnosti by predstavoval pre štát výrazné problémy so zabezpečením základných služieb pre obyvateľov. Zvyšná časť by mala byť naviazaná na vývoj trhových cien energií.
Úroveň výdavkov 200 miliónov eur by pri naplnení predpokladov prognózy prekročili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a kapitoly štátneho rozpočtu, náklady nemocníc by mohli dosiahnuť 145 miliónov eur. Takýto nárast výdavkov vo výraznej miere zaťažuje hospodárenie jednotlivých subjektov a dodatočné náklady na energie budú musieť byť podľa RRZ kompenzované znížením čerpania iných výdavkov s negatívnym vplyvom na prevádzku a investičnú činnosť.
"V ďalších rokoch strednodobého horizontu očakávame pokračujúci rast celkového objemu výdavkov až na úrovne 1,7 miliardy eur (1,3 % HDP) v roku 2024 a 1,8 miliardy eur (1,2 % HDP) v roku 2025," dodala RRZ.
"Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 % HDP," uviedla RRZ. Na prognózovanom objeme výdavkov v roku 2023 sa najvýraznejšie podieľajú obce, ktorých výdavky by mohli dosiahnuť úroveň 456 miliónov eur.
Analytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 %. V rámci schváleného rozpočtu verejnej správy boli výdavky na energie rozpočtované v celkovej sume 614 miliónov eur (0,6 % HDP), čo predstavuje medziročný nárast 13 %.
Podľa aktuálneho čerpania výdavkov na energie za prvý polrok 2022 predstavuje úroveň výdavkov sumu 413 miliónov eur, čo znamená medziročný nárast o 46 %. "Ak by sa táto úroveň rastu udržala počas druhej polovice roka, medziročný nárast výdavkov na energie by mohol dosiahnuť 253 miliónov eur, pričom rozpočtovaná úroveň by bola prekročená o takmer 183 miliónov eur," odhadla RRZ.
V nasledujúcich rokoch môžeme očakávať ešte výraznejší nárast vzhľadom na vývoj cien na trhoch s energiami. Aktuálne pozorovaný nárast výdavkov je tvorený iba dodatočnými nákladmi subjektov, ktorých zmluvy boli zmenené v predchádzajúcom roku. Keďže ceny energií naďalej zotrvávajú na vysokých úrovniach, postupne sa budú premietať do novopodpísaných kontraktov pre všetky subjekty.
Pri prognóze výdavkov na energie VS v strednodobom horizonte RRZ vychádzala z predpokladov o cenách energií použitých v rámci aktuálnej makroekonomickej prognózy rady. Časť subjektov ako školy, nemocnice a subjekty, ktoré sa zaoberajú sociálnou starostlivosťou, bude podľa RRZ zaradená do skupiny zraniteľných odberateľov. Následne by tak mali mať nárok na regulované ceny energií, pretože výpadok ich činnosti by predstavoval pre štát výrazné problémy so zabezpečením základných služieb pre obyvateľov. Zvyšná časť by mala byť naviazaná na vývoj trhových cien energií.
Úroveň výdavkov 200 miliónov eur by pri naplnení predpokladov prognózy prekročili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a kapitoly štátneho rozpočtu, náklady nemocníc by mohli dosiahnuť 145 miliónov eur. Takýto nárast výdavkov vo výraznej miere zaťažuje hospodárenie jednotlivých subjektov a dodatočné náklady na energie budú musieť byť podľa RRZ kompenzované znížením čerpania iných výdavkov s negatívnym vplyvom na prevádzku a investičnú činnosť.
"V ďalších rokoch strednodobého horizontu očakávame pokračujúci rast celkového objemu výdavkov až na úrovne 1,7 miliardy eur (1,3 % HDP) v roku 2024 a 1,8 miliardy eur (1,2 % HDP) v roku 2025," dodala RRZ.
