Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zákon o výdavkových limitoch parlament schválil ešte v marci a mali byť zakomponované už do prípravy štátneho rozpočtu na rok 2023.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) – Na zavedenie výdavkových limitov je nevyhnutná dohoda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s Ministerstvom financií (MF) SR na metodike ich fungovania. Od polovice júla však nedošlo k žiadnemu posunu zo strany MF napriek opakovaným urgenciám od RRZ, uviedol pre TASR riaditeľ Kancelárie RRZ Viktor Novysedlák. MF, naopak, tvrdí, že zavedenie výdavkových limitov do praxe je pre rezort prioritou. Chýbajúce výdavkové limity v štátnom rozpočte môžu ohroziť platby z plánu obnovy.
"Rada RRZ eviduje tri neuzavreté odborné otázky MF SR, tvoriace len malú časť metodiky, ktoré sú podľa názoru RRZ na technickej úrovni riešiteľné, napríklad stanovením prechodného obdobia," priblížil Novysedlák. Otvorené body podľa neho navyše nemajú vplyv na výpočet prvých limitov pre roky 2023 – 2025, ale týkajú sa až následného procesu korekcií limitov. "Preto tieto body nemôžu byť považované za príčinu nezavedenia limitov ako takých," zdôraznil šéf kancelárie RRZ.
Zákon o výdavkových limitoch parlament schválil ešte v marci a mali byť zakomponované už do prípravy štátneho rozpočtu na rok 2023. Slovensko si zavedenie limitov stanovilo ako míľnik v pláne obnovy, a aj na základe jeho splnenia požiadalo o platbu. Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Úradu vlády SR Lívia Vašáková začiatkom tohto týždňa spresnila, že Európska komisia považuje chýbajúce výdavkové limity v štátnom rozpočte za zvrátenie míľnika, ktorý Slovensko už deklarovalo ako splnený. "Je to vec, ktorú berieme vážne a s Európskou komisiou o nej rokujeme," dodala Vašáková.
Rezort financií tvrdí, že zavedenie výdavkových limitov do praxe zostáva prioritou. "MF SR je pripravené naďalej trpezlivo rokovať o kompromise medzi všetkými zúčastnenými stranami, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, predstaviteľmi jednotlivých koaličných strán a Európskou komisiou," uviedlo ministerstvo pre TASR.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) v utorok (8. 11.) tiež výdavkové limity podporil, no dodal, že musia byť zavedené v správny čas. RRZ však tvrdí, že samotné výdavkové limity umožňujú vláde realizovať jednorazové a dočasné opatrenia, a teda čeliť nečakaným šokom, akým je aktuálne napríklad energetická kríza. Tieto totiž nepodliehajú samotným limitom. "To by mohlo naznačovať, že skutočným dôvodom nezavedenia limitov by mohla byť chýbajúca politická podpora, pričom nedohoda na metodike je len spôsob, ako procesne zavedenie limitov zastaviť," myslí si Novysedlák.
Pozastavenie vyplácania financií z plánu obnovy by Slovensku spôsobilo problémy. "Čerpanie eurofondov a plánu obnovy predstavuje miliardy eur v budúcom roku, ktoré Slovensko môžu uchrániť od recesie," upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Tieto peniaze sú podľa neho dôležité aj z hľadiska vysokého investičného dlhu, ktorý sa nám za dlhé roky naakumuloval a pomáhajú nám v jeho aspoň čiastočnom prekrytí, keďže národné zdroje sú obmedzené. "Nedokončenie procesu implementácie výdavkových limitov vnímame negatívne, keďže je to nástroj, ktorý z nášho pohľadu pomáha lepšiemu spravovaniu verejných financií," dodal analytik.
"Rada RRZ eviduje tri neuzavreté odborné otázky MF SR, tvoriace len malú časť metodiky, ktoré sú podľa názoru RRZ na technickej úrovni riešiteľné, napríklad stanovením prechodného obdobia," priblížil Novysedlák. Otvorené body podľa neho navyše nemajú vplyv na výpočet prvých limitov pre roky 2023 – 2025, ale týkajú sa až následného procesu korekcií limitov. "Preto tieto body nemôžu byť považované za príčinu nezavedenia limitov ako takých," zdôraznil šéf kancelárie RRZ.
Zákon o výdavkových limitoch parlament schválil ešte v marci a mali byť zakomponované už do prípravy štátneho rozpočtu na rok 2023. Slovensko si zavedenie limitov stanovilo ako míľnik v pláne obnovy, a aj na základe jeho splnenia požiadalo o platbu. Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Úradu vlády SR Lívia Vašáková začiatkom tohto týždňa spresnila, že Európska komisia považuje chýbajúce výdavkové limity v štátnom rozpočte za zvrátenie míľnika, ktorý Slovensko už deklarovalo ako splnený. "Je to vec, ktorú berieme vážne a s Európskou komisiou o nej rokujeme," dodala Vašáková.
Rezort financií tvrdí, že zavedenie výdavkových limitov do praxe zostáva prioritou. "MF SR je pripravené naďalej trpezlivo rokovať o kompromise medzi všetkými zúčastnenými stranami, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, predstaviteľmi jednotlivých koaličných strán a Európskou komisiou," uviedlo ministerstvo pre TASR.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) v utorok (8. 11.) tiež výdavkové limity podporil, no dodal, že musia byť zavedené v správny čas. RRZ však tvrdí, že samotné výdavkové limity umožňujú vláde realizovať jednorazové a dočasné opatrenia, a teda čeliť nečakaným šokom, akým je aktuálne napríklad energetická kríza. Tieto totiž nepodliehajú samotným limitom. "To by mohlo naznačovať, že skutočným dôvodom nezavedenia limitov by mohla byť chýbajúca politická podpora, pričom nedohoda na metodike je len spôsob, ako procesne zavedenie limitov zastaviť," myslí si Novysedlák.
Pozastavenie vyplácania financií z plánu obnovy by Slovensku spôsobilo problémy. "Čerpanie eurofondov a plánu obnovy predstavuje miliardy eur v budúcom roku, ktoré Slovensko môžu uchrániť od recesie," upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Tieto peniaze sú podľa neho dôležité aj z hľadiska vysokého investičného dlhu, ktorý sa nám za dlhé roky naakumuloval a pomáhajú nám v jeho aspoň čiastočnom prekrytí, keďže národné zdroje sú obmedzené. "Nedokončenie procesu implementácie výdavkových limitov vnímame negatívne, keďže je to nástroj, ktorý z nášho pohľadu pomáha lepšiemu spravovaniu verejných financií," dodal analytik.
