Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre rok 2023 odhaduje rozpočtová rada výdavky vyššie ako príjmy o 6,8 miliardy eur, deficit tak dosiahne 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) - Zdravé verejné financie sú nevyhnutné pre udržanie sociálnych štandardov a budúcu prosperitu Slovenska, preto by sa malo ich ozdravenie stať prioritou. Vzhľadom na ich zlý stav Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyzýva, aby sa konsolidácia verejných financií stala spoločným cieľom politických strán. Uviedol to v piatok na tlačovej konferencii predseda rady Ján Tóth.
"RRZ vyzýva, že vzhľadom na zlý stav verejných financií, nová vláda, ktorá vznikne po parlamentných voľbách, by mala čo najskôr začať vyvíjať primerané kroky k zlepšovaniu udržateľnosti, pripraviť a implementovať hodnoverný plán postupného, ale primerane ambiciózneho ozdravovania verejných financií v strednodobom horizonte," zdôraznil. Slovensko čakajú predčasné parlamentné voľby 30. septembra.
Pre rok 2023 odhaduje rozpočtová rada výdavky vyššie ako príjmy o 6,8 miliardy eur, deficit tak dosiahne 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Aj v budúcom roku bude Slovensko podľa odhadov Európskej komisie (EK) patriť medzi krajiny s najvyšším schodkom v Európskej únii (EÚ).
"Rada v scenári nezmenených politík, teda bez prijatia akýchkoľvek nových výdavkových opatrení, odhaduje schodkové hospodárenie v najbližších troch rokoch nad úrovňou 5,5 % HDP, čo je ročne prírastok k dlhu Slovenska približne 8 miliárd eur. Úroveň dlhu tak bude mať bez prijatia ozdravných opatrení stále rastúcu trajektóriu, ktorá v určitom momente prestane byť prefinancovateľná," upozornil Tóth.
Slovensko má podľa RRZ priestor len asi dvoch volebných období, aby zaviedlo vhodné opatrenia a reformy, ktoré povedú k dlhodobo zlepšujúcemu sa hospodárskemu rastu a udržateľnosti verejných financií. "V scenári bez prijatia konsolidačných opatrení môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s nadmernou zadlženosťou štátu. Najskôr vysokým rizikovým prirážkam sťažujúcim financovanie už existujúceho dlhu, nižšiemu rastu ekonomiky, a následne aj problémom so solventnosťou, teda nárastu rizika defaultu na dlhodobé záväzky do ich splatnosti," avizoval predseda RRZ.
Verejné financie preto potrebujú okamžité zníženie trvalého deficitu a tiež objemu plošných jednorazových opatrení tak, aby sa v krátkodobom horizonte zastavil nárast dlhu. Zároveň s tým je nevyhnutné prijať aj opatrenia zlepšujúce dlhodobú udržateľnosť ohrozenú demografickým vývojom. Rada upozornila, že plnenie výdavkových limitov pri minimálnej zákonom požadovanej úrovni zlepšovania dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP nepostačí na stabilizáciu dlhu v strednodobom horizonte. Konsolidácia tak musí byť podstatne ambicióznejšia.
Rozpočtová rada preto apeluje na všetky politické strany a ich predstaviteľov, aby si tému ozdravenia verejných financií osvojili ako kľúčovú prioritu potrebnú pre ochranu budúcej životnej úrovne občanov. "Postupujúcim časom sa nám pomaly uzatvára priestor na také ozdravenie verejných financií, ktoré nebude znamenať priveľké obete. S každým ďalším odkladom sa miera bolestivosti bude zvyšovať. Zmeňme teda dnes nastavenú trajektóriu a pristúpme s plnou vážnosťou k ozdraveniu verejných financií," dodal Tóth.
"RRZ vyzýva, že vzhľadom na zlý stav verejných financií, nová vláda, ktorá vznikne po parlamentných voľbách, by mala čo najskôr začať vyvíjať primerané kroky k zlepšovaniu udržateľnosti, pripraviť a implementovať hodnoverný plán postupného, ale primerane ambiciózneho ozdravovania verejných financií v strednodobom horizonte," zdôraznil. Slovensko čakajú predčasné parlamentné voľby 30. septembra.
Pre rok 2023 odhaduje rozpočtová rada výdavky vyššie ako príjmy o 6,8 miliardy eur, deficit tak dosiahne 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Aj v budúcom roku bude Slovensko podľa odhadov Európskej komisie (EK) patriť medzi krajiny s najvyšším schodkom v Európskej únii (EÚ).
"Rada v scenári nezmenených politík, teda bez prijatia akýchkoľvek nových výdavkových opatrení, odhaduje schodkové hospodárenie v najbližších troch rokoch nad úrovňou 5,5 % HDP, čo je ročne prírastok k dlhu Slovenska približne 8 miliárd eur. Úroveň dlhu tak bude mať bez prijatia ozdravných opatrení stále rastúcu trajektóriu, ktorá v určitom momente prestane byť prefinancovateľná," upozornil Tóth.
Slovensko má podľa RRZ priestor len asi dvoch volebných období, aby zaviedlo vhodné opatrenia a reformy, ktoré povedú k dlhodobo zlepšujúcemu sa hospodárskemu rastu a udržateľnosti verejných financií. "V scenári bez prijatia konsolidačných opatrení môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s nadmernou zadlženosťou štátu. Najskôr vysokým rizikovým prirážkam sťažujúcim financovanie už existujúceho dlhu, nižšiemu rastu ekonomiky, a následne aj problémom so solventnosťou, teda nárastu rizika defaultu na dlhodobé záväzky do ich splatnosti," avizoval predseda RRZ.
Verejné financie preto potrebujú okamžité zníženie trvalého deficitu a tiež objemu plošných jednorazových opatrení tak, aby sa v krátkodobom horizonte zastavil nárast dlhu. Zároveň s tým je nevyhnutné prijať aj opatrenia zlepšujúce dlhodobú udržateľnosť ohrozenú demografickým vývojom. Rada upozornila, že plnenie výdavkových limitov pri minimálnej zákonom požadovanej úrovni zlepšovania dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP nepostačí na stabilizáciu dlhu v strednodobom horizonte. Konsolidácia tak musí byť podstatne ambicióznejšia.
Rozpočtová rada preto apeluje na všetky politické strany a ich predstaviteľov, aby si tému ozdravenia verejných financií osvojili ako kľúčovú prioritu potrebnú pre ochranu budúcej životnej úrovne občanov. "Postupujúcim časom sa nám pomaly uzatvára priestor na také ozdravenie verejných financií, ktoré nebude znamenať priveľké obete. S každým ďalším odkladom sa miera bolestivosti bude zvyšovať. Zmeňme teda dnes nastavenú trajektóriu a pristúpme s plnou vážnosťou k ozdraveniu verejných financií," dodal Tóth.
