Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvyšných 7 centov dokáže usporiť. Bohatšie domácnosti míňajú z každého eura len 85 centov a vytvárajú najväčší podiel na objeme úspor.
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) - Slovák minie v priemere z každého zarobeného eura 93 centov. Zvyšných 7 centov dokáže usporiť. Bohatšie domácnosti míňajú z každého eura len 85 centov a vytvárajú najväčší podiel na objeme úspor. Rast príjmov domácností síce nedosahuje dynamiku spred krízy, avšak ich spotrebovaná časť sa v posledných rokoch znižuje, miera úspor sa teda zvyšuje. Nárast príjmov sa tak za posledné tri roky nepremieta do spotreby domácností ani v takej miere ako v minulosti. Vo svojom aktuálnom analytickom komentári to konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
"Za nárastom úspor v rokoch 2013-2016 vidíme predovšetkým normalizáciu finančnej situácie väčšej časti domácností, ktoré obnovujú svoju schopnosť sporiť po kríze, na druhej strane i pretrvávajúcu vysokú mieru úspor bohatších domácností," priblížila RRZ.
Domácnosti svoje disponibilné príjmy rozdeľujú na spotrebu tovarov a služieb a na úspory. Spotreba domácností tvorí viac ako polovicu hrubého domáceho produktu Slovenska. Nespotrebovaná časť príjmov predstavuje úspory, ktoré zvyšujú stav bohatstva domácností. Na Slovensku ľudia v priemere míňajú 93 % z disponibilného príjmu, čo je mierne nad priemerom krajín Európskej únie a eurozóny. "Vzťah príjmu a spotreby je relatívne stabilný, avšak v posledných rokoch pozorujeme spomaľovanie spotreby na úkor vyšších úspor. Nárast príjmov domácností od roku 2013 sa tak nepremieta do spotreby v takej miere ako v minulosti," priblížila RRZ.
Spomalenie tempa rastu disponibilných príjmov po kríze výrazne rozšírilo počty domácností žijúcich na dlh či z úspor, čo od roku 2009 do 2013 podľa RRZ pôsobilo na mieru úspor negatívne. "Naopak, postupnou stabilizáciou ich finančnej situácie pôsobia v rokoch 2013-2016 na mieru úspor pozitívne," doplnila rada.
V súlade s priaznivým vývojom príjmov sa finančná situácia domácností žijúcich na dlh od roku 2013 zlepšovala a ich počty sa v roku 2016 zredukovali na historické minimum. V poslednom období sa zároveň presúvajú domácnosti s neutrálnym rozpočtom do kategórie domácností so značnou schopnosťou sporiť. "Zároveň sa ukazuje, že existuje výraznejšia nerovnosť v sklone k spotrebe v závislosti od výšky príjmu," uviedla RRZ.
Ukázalo sa, že najchudobnejšie domácnosti, ktoré sú schopné sporiť, spotrebujú v priemere 94 % príjmov, ale najbohatších 20 % domácností spotrebúva len 85 % príjmu, pričom vygeneruje až 60 % objemu celkových úspor. "K zrýchľovaniu objemu úspor v roku 2015 a 2016 tak môžu prispievať i bohatšie domácnosti, ktorých miera spotreby je v porovnaní s ostatnými domácnosťami najnižšia," dodala RRZ.
"Za nárastom úspor v rokoch 2013-2016 vidíme predovšetkým normalizáciu finančnej situácie väčšej časti domácností, ktoré obnovujú svoju schopnosť sporiť po kríze, na druhej strane i pretrvávajúcu vysokú mieru úspor bohatších domácností," priblížila RRZ.
Domácnosti svoje disponibilné príjmy rozdeľujú na spotrebu tovarov a služieb a na úspory. Spotreba domácností tvorí viac ako polovicu hrubého domáceho produktu Slovenska. Nespotrebovaná časť príjmov predstavuje úspory, ktoré zvyšujú stav bohatstva domácností. Na Slovensku ľudia v priemere míňajú 93 % z disponibilného príjmu, čo je mierne nad priemerom krajín Európskej únie a eurozóny. "Vzťah príjmu a spotreby je relatívne stabilný, avšak v posledných rokoch pozorujeme spomaľovanie spotreby na úkor vyšších úspor. Nárast príjmov domácností od roku 2013 sa tak nepremieta do spotreby v takej miere ako v minulosti," priblížila RRZ.
Spomalenie tempa rastu disponibilných príjmov po kríze výrazne rozšírilo počty domácností žijúcich na dlh či z úspor, čo od roku 2009 do 2013 podľa RRZ pôsobilo na mieru úspor negatívne. "Naopak, postupnou stabilizáciou ich finančnej situácie pôsobia v rokoch 2013-2016 na mieru úspor pozitívne," doplnila rada.
V súlade s priaznivým vývojom príjmov sa finančná situácia domácností žijúcich na dlh od roku 2013 zlepšovala a ich počty sa v roku 2016 zredukovali na historické minimum. V poslednom období sa zároveň presúvajú domácnosti s neutrálnym rozpočtom do kategórie domácností so značnou schopnosťou sporiť. "Zároveň sa ukazuje, že existuje výraznejšia nerovnosť v sklone k spotrebe v závislosti od výšky príjmu," uviedla RRZ.
Ukázalo sa, že najchudobnejšie domácnosti, ktoré sú schopné sporiť, spotrebujú v priemere 94 % príjmov, ale najbohatších 20 % domácností spotrebúva len 85 % príjmu, pričom vygeneruje až 60 % objemu celkových úspor. "K zrýchľovaniu objemu úspor v roku 2015 a 2016 tak môžu prispievať i bohatšie domácnosti, ktorých miera spotreby je v porovnaní s ostatnými domácnosťami najnižšia," dodala RRZ.
