Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa podľa rady nachádza v pásme vysokého rizika, k čomu výrazne prispela hlavne energetická kríza.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) – Deficit rozpočtu verejnej správy by mal podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dosiahnuť 5,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je približne o 0,9 % HDP menej, ako predpokladá Ministerstvo financií(MF) SR v predloženom návrhu. Budúcoročný rozpočet je preto podľa RRZ realistický. V ďalších rokoch však rada očakáva vyšší deficit, ako plánuje rezort financií, a to najmä pre chýbajúce opatrenia. Na tlačovej konferencii to vo štvrtok povedal predseda RRZ Ján Tóth.
Podľa odhadu RRZ sa deficit bez prijatia zmien ustáli v ďalších dvoch rokoch na úrovni 4,6 a 4,8 % HDP a štrukturálne saldo na úrovni takmer 4 % HDP. K zhoršeniu verejných financií podľa RRZ prispievajú vojna na Ukrajine a energetická kríza, ktoré trvale zvyšujú deficit verejných financií o 0,7 % HDP. Napriek týmto vplyvom však RRZ očakáva mierny rast ekonomiky, ktorý bude podporovaný čerpaním eurofondov.
"Keďže celkové vysoké číslo deficitu v roku 2023 je spôsobené hlavne vytvorením energetickej rezervy v hodnote 3,4 miliardy eur, je dôležité, aby sa tieto prostriedky použili výhradne len na účel dočasnej a adresnej pomoci, pričom vláda by mala konkrétny spôsob poskytnutia pomoci a jej výšku transparentne odôvodniť," upozornil Tóth.
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa podľa rady nachádza v pásme vysokého rizika, k čomu výrazne prispela hlavne energetická kríza. Samotné vládne opatrenia zlepšujú udržateľnosť len o 0,1 % HDP, a to aj napriek prijatiu dôchodkovej reformy s pozitívnym vplyvom 1 % HDP.
V návrhu rozpočtu podľa RRZ chýbajú dlhodobé konsolidačné opatrenia. Vzhľadom na vysoké riziko udržateľnosti, vysoký odhadovaný deficit a dlh by v strednodobom horizonte podľa RRZ vláda nemala prijímať nové trvalé opatrenia bez toho, aby zároveň predstavila aj konsolidačnú stratégiu na ozdravenie verejných financií. RRZ preto odporúča, aby v strednodobom horizonte boli hlavnými cieľmi vlády zníženie deficitu na stabilizujúcu úroveň pod 3 % HDP a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika.
Podľa odhadu RRZ sa deficit bez prijatia zmien ustáli v ďalších dvoch rokoch na úrovni 4,6 a 4,8 % HDP a štrukturálne saldo na úrovni takmer 4 % HDP. K zhoršeniu verejných financií podľa RRZ prispievajú vojna na Ukrajine a energetická kríza, ktoré trvale zvyšujú deficit verejných financií o 0,7 % HDP. Napriek týmto vplyvom však RRZ očakáva mierny rast ekonomiky, ktorý bude podporovaný čerpaním eurofondov.
"Keďže celkové vysoké číslo deficitu v roku 2023 je spôsobené hlavne vytvorením energetickej rezervy v hodnote 3,4 miliardy eur, je dôležité, aby sa tieto prostriedky použili výhradne len na účel dočasnej a adresnej pomoci, pričom vláda by mala konkrétny spôsob poskytnutia pomoci a jej výšku transparentne odôvodniť," upozornil Tóth.
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa podľa rady nachádza v pásme vysokého rizika, k čomu výrazne prispela hlavne energetická kríza. Samotné vládne opatrenia zlepšujú udržateľnosť len o 0,1 % HDP, a to aj napriek prijatiu dôchodkovej reformy s pozitívnym vplyvom 1 % HDP.
V návrhu rozpočtu podľa RRZ chýbajú dlhodobé konsolidačné opatrenia. Vzhľadom na vysoké riziko udržateľnosti, vysoký odhadovaný deficit a dlh by v strednodobom horizonte podľa RRZ vláda nemala prijímať nové trvalé opatrenia bez toho, aby zároveň predstavila aj konsolidačnú stratégiu na ozdravenie verejných financií. RRZ preto odporúča, aby v strednodobom horizonte boli hlavnými cieľmi vlády zníženie deficitu na stabilizujúcu úroveň pod 3 % HDP a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika.
