Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ani súvisiacu novelu rokovacieho poriadku NR SR, neposunuli poslanci vo štvrtok do druhého čítania.
Autor TASR
Bratislava 9. februára (TASR) - Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nebude mať povinnosť vyjadrovať sa k legislatívnym návrhom prerokovávaným v Národnej rade (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ani súvisiacu novelu rokovacieho poriadku NR SR, neposunuli poslanci vo štvrtok do druhého čítania.
Cieľom zmeny ústavného zákona bolo tiež rozšírenie okruhu subjektov, ktoré môžu požiadať rozpočtovú radu o stanovisko k legislatívnym návrhom. Doteraz bola táto možnosť obmedzená na poslanecký klub, po novom ju mal získať prezident SR, parlamentný výbor aj jednotlivý poslanec NR SR.
Návrh bol podľa predkladateľov reakciou na nález Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý sa týkal tzv. rodinného balíčka pomoci. Súd pri ňom konštatoval rozpor s princípom dlhodobej udržateľnosti rozpočtového hospodárenia. Poslanci totiž nemali možnosť oboznámiť sa so stanoviskom RRZ k rodinnému balíčku počas jeho prerokovania v skrátenom legislatívnom konaní.
"Skrátené legislatívne konanie v parlamente však prebieha pomerne rýchlo a bez zmeny uvedeného ústavného zákona nie je možné v tomto procese zohľadniť stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo by mohlo aj pri zákonoch schválených Národnou radou SR viesť ku konštatovaniu neústavnosti zákona zo strany Ústavného súdu SR," vysvetlili svoj zámer predkladatelia.
Súvisiaci návrh novely rokovacieho poriadku NR SR stanovoval lehotu na vypracovanie stanoviska rozpočtovej rady na päť pracovných dní, s možnosťou jej predĺženia o ďalších päť pracovných dní pri zložitých návrhoch zákonov. Ak by stanovisko nebolo v tejto lehote doručené parlamentu, nemusel naň prihliadať. Gestorský výbor mal rokovať o skrátenom legislatívnom konaní až po doručení stanoviska RRZ, prípadne po márnom uplynutí danej lehoty. Komunikácia medzi parlamentom a radou mala prebiehať na úrovni predsedov týchto inštitúcií.
"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by sa mala vo svojom stanovisku sústrediť na otázky, ktoré sa týkajú jej pôsobnosti, t.j. na dôsledky legislatívneho návrhu na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť rozpočtu a verejných financií vrátane vyjadrenia, či štátu hrozia značné hospodárske škody, ak by legislatívny návrh nebol schválený," priblížili predkladatelia.
Cieľom zmeny ústavného zákona bolo tiež rozšírenie okruhu subjektov, ktoré môžu požiadať rozpočtovú radu o stanovisko k legislatívnym návrhom. Doteraz bola táto možnosť obmedzená na poslanecký klub, po novom ju mal získať prezident SR, parlamentný výbor aj jednotlivý poslanec NR SR.
Návrh bol podľa predkladateľov reakciou na nález Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý sa týkal tzv. rodinného balíčka pomoci. Súd pri ňom konštatoval rozpor s princípom dlhodobej udržateľnosti rozpočtového hospodárenia. Poslanci totiž nemali možnosť oboznámiť sa so stanoviskom RRZ k rodinnému balíčku počas jeho prerokovania v skrátenom legislatívnom konaní.
"Skrátené legislatívne konanie v parlamente však prebieha pomerne rýchlo a bez zmeny uvedeného ústavného zákona nie je možné v tomto procese zohľadniť stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo by mohlo aj pri zákonoch schválených Národnou radou SR viesť ku konštatovaniu neústavnosti zákona zo strany Ústavného súdu SR," vysvetlili svoj zámer predkladatelia.
Súvisiaci návrh novely rokovacieho poriadku NR SR stanovoval lehotu na vypracovanie stanoviska rozpočtovej rady na päť pracovných dní, s možnosťou jej predĺženia o ďalších päť pracovných dní pri zložitých návrhoch zákonov. Ak by stanovisko nebolo v tejto lehote doručené parlamentu, nemusel naň prihliadať. Gestorský výbor mal rokovať o skrátenom legislatívnom konaní až po doručení stanoviska RRZ, prípadne po márnom uplynutí danej lehoty. Komunikácia medzi parlamentom a radou mala prebiehať na úrovni predsedov týchto inštitúcií.
"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by sa mala vo svojom stanovisku sústrediť na otázky, ktoré sa týkajú jej pôsobnosti, t.j. na dôsledky legislatívneho návrhu na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť rozpočtu a verejných financií vrátane vyjadrenia, či štátu hrozia značné hospodárske škody, ak by legislatívny návrh nebol schválený," priblížili predkladatelia.
