Bratislava 30. augusta (TASR) - Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií v minulom roku vzrástol na 6,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2022 predstavoval 5,3 % HDP. Hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, tak nebol ani v roku 2023 dosiahnutý a nachádzajú sa naďalej v pásme vysokého rizika.

Konštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023, ktorú v piatok predložila do Národnej rady (NR) SR. Táto povinnosť jej vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

"Hoci v tomto roku sa už začalo s prijímaním niektorých konsolidačných opatrení, resp. sú v procese schvaľovania, zatiaľ zďaleka nie sú dostatočné. Ukazovateľ zlepšujú len približne o 0,1 % HDP, verejné financie sú tak naďalej hlboko v pásme vysokého rizika a bezodkladne vyžadujú ozdravenie," zdôraznila RRZ.

Rada odhaduje, že bez dodatočných konsolidačných opatrení by hrubý verejný dlh vzrástol z úrovne 56 % HDP na konci roku 2023 na 66,8 % HDP v roku 2028. Najvyššie sankčné pásmo vyplývajúce z dlhovej brzdy bude v roku 2028 začínať na úrovni 50 % HDP, čo by znamenalo jeho prekročenie o 16,8 percentuálneho bodu (p. b.).

RRZ pripomenula, že k zlepšovaniu dlhodobej udržateľnosti mohlo od roku 2023 prispieť efektívne využitie konceptu výdavkových limitov, ktorý bol prijatý v roku 2022. Platný výdavkový limit však nebol z dôvodu výnimky naviazanej na európske pravidlá vlani záväzný pre plnenie rozpočtu. Nasledujúci rozpočet na roky 2024 až 2026 nebol podľa rady zostavený v súlade s platným limitom.

V roku 2024 prišlo následne k zmene zákona, ktorý zrušil prvýkrát záväzné národné výdavkové limity a nahradil ich všeobecne platnými európskymi pravidlami. "Podľa RRZ existuje významné riziko, že európske pravidlá nebudú dostatočne účinné, aby pomohli k nevyhnutnému trvalému ozdraveniu verejných financií. Zmeny fungovania limitu sú pravdepodobne v rozpore s ústavným princípom ochrany dlhodobého hospodárenia SR, nakoľko nie sú priamo naviazané na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti," upozornila rada.

Ďalším pravidlom ochrany udržateľnosti verejných financií je ústavne ukotvená dlhová brzda. RRZ pripomenula, že výška verejného dlhu prekračovala aj v roku 2023 najvyššie, piate sankčné pásmo. S tým súvisia aj najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy, ktoré sa však aktuálne neuplatňujú. Po minuloročných voľbách schválil nový parlament programové vyhlásenie vlády na roky 2023 až 2027, čím došlo k spusteniu 24-mesačnej výnimky na tieto sankcie.

Rozpočtová rada v tejto súvislosti upozornila, že napriek dlhodobo vysokým úrovniam dlhu verejnej správy, ktoré sa od roku 2020 nachádzajú nad najvyšším sankčným pásom dlhovej brzdy, dochádzalo len k formálnemu plneniu sankcií. Ich vplyv na zníženie dlhu tak bol minimálny.

"Je nevyhnutné dosiahnuť široký politický konsenzus a pristúpiť k modernizácii konceptu dlhovej brzdy, aby lepšie reflektovala potrebu efektívneho riadenia likvidity a najmä, aby sa dlhová brzda stala spolu s výdavkovými limitmi efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti. K tomu je potrebná aj zmena prístupu vlád a parlamentu, aby namiesto často len formálneho prístupu, ktorý neplní účel zákona, dochádzalo k reálnemu zlepšovaniu zdravia verejných financií," zhodnotil predseda RRZ Ján Tóth.