Bratislava 5. augusta (TASR) – Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, deficit verejnej správy (VS) by mal v roku 2023 mierne klesnúť, následne v rokoch 2024 a 2025 vzrastie až k úrovni 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z aktualizovanej prognózy strednodobého fiškálneho vývoja Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Dôvodom je vysoká inflácia, ktorá sa spolu so spomalením reálneho rastu vo verejných financiách prejavuje najprv vyššími príjmami a do zvýšenia verejných výdavkov sa premietne s oneskorením.

"Z tohto dôvodu je zlepšenie salda vplyvom makroekonomického vývoja zjavné iba v rokoch 2022 a 2023, v nasledujúcich rokoch má vplyv rastu nominálnych makroekonomických veličín negatívny dosah na verejné financie," uviedla RRZ. Rada do aktualizovanej prognózy zapracovala vplyv nových opatrení v oblasti rodinnej politiky, ako aj aktuálne dohodnutej valorizácia platov zamestnancov verejnej správy v rokoch 2023 a 2024.

K očakávanému poklesu deficitu v roku 2023 podľa RRZ prispieva najmä predpokladané ukončenie čerpania výdavkov na pandemické opatrenia. Aj bez dodatočných konsolidačných opatrení celkový deficit klesne z úrovne 3,7 % HDP v roku 2022 na úroveň 3,1 % HDP v roku 2023. "Následne v rokoch 2024 a 2025 by však deficit výrazne vzrástol, k čomu prispievajú vyššie výdavky sociálneho systému naviazané na infláciu, ako aj jednorazový negatívny vplyv na deficit z dôvodu predpokladaného dodania armádnej techniky," priblížila RRZ.

Negatívne saldo sa tak na konci horizontu dostane k úrovni 4,3 % HDP. Deficit bez vybraných dočasných vplyvov (pandémia, armádny nákup stíhačiek) takisto vykazuje rastúci trend, z úrovne 2,7 % HDP v aktuálnom roku na 3,8 % HDP v roku 2025.

Daňové a odvodové príjmy sú oproti predchádzajúcej prognóze RRZ z februára 2022 vyššie na celom horizonte prognózy, nárast výnosu dosahuje úrovne 2,3 % HDP v roku 2023 až 2,7 % HDP v roku 2025. Tento pozitívny vplyv na saldo hospodárenia VS je však po roku 2023 prevýšený rastom výdavkov, najmä v oblastiach naviazaných na vývoj inflácie. Analytici v roku 2024 očakávajú oproti predchádzajúcemu odhadu zvýšenie výdavkov na dôchodky o 0,8 % HDP a rast miezd a ďalších prevádzkových výdavkov o 0,9 % HDP. V roku 2025 by mal rast dôchodkov dosiahnuť 0,9 % HDP a ďalších prevádzkových výdavkov až o 1,2 % HDP.

Prognóza RRZ predpokladá v roku 2023 štrukturálny deficit na úrovni 2,9 % HDP, v roku 2024 analytici RRZ očakávajú zvýšenie až na úroveň 3,7 % HDP a následne v roku 2025 mierny pokles na úroveň 3,4 % HDP.

Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať na úrovni 49 % HDP, čo je mierny pokles oproti aktuálnemu roku (49,5 % HDP). Samotná úroveň deficitov by v rokoch 2023 až 2025 viedla ku kontinuálnemu nárastu dlhu, od roku 2023 však bude tento vplyv kompenzovaný vysokým tempom rastu nominálneho HDP (pre infláciu), vďaka ktorému dočasne klesne úroveň dlhu vyjadrená v pomere na HDP. Čistý dlh klesne v roku 2023 k úrovni 47 % HDP, následne sa podľa analytikov v rokoch 2024 a 2025 zvýši k úrovni 49 % HDP.