Bratislava 7. decembra (TASR) - Zhoršený prístup ku zahraničnému kapitálu, drahšie spotrebné tovary, či nižší hospodársky rast. Takéto môžu byť dôsledky pokračujúceho oslabovania rubľa podľa analytikov.

Ruská mena totiž od začiatku tohto roka oproti doláru oslabila už o 38 %. Dôvodom je najmä geopolitické napätie a pokles cien ropy na svetových trhoch. "Kombinácia klesajúcej ceny ropy a západných sankcií sú hlavnými dôvodmi spomalenia hospodárskeho rastu Ruska. Tento mix prinútil investorov k predaju aktív denominovaných v rubľoch, akými sú akcie či dlhopisy," priblížil analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.

Na jednej strane je ale pokles rubľa v prospech ruského rozpočtu. "Slabší rubeľ dvíha rubľové príjmy z predaja komodít do zahraničia, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov ruského rozpočtu," uviedol analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros. To je však podľa neho jediné pozitívum slabšej meny. "V iných častiach ekonomiky bude dopad negatívny, a to predovšetkým u spotrebiteľov, pretože Rusko dováža množstvo spotrebných tovarov, ktoré sú v súčasnosti pre Rusov podstatne drahšie," doplnil Boros.

Slabšia mena zároveň podľa neho nepodporí ani ruský export. Väčšina firiem totiž podniká v sektore ťažby a spracovania komodít. "Ich exporty nie sú príliš citlivé na vývoj kurzu," vysvetlil Boros s tým, že najväčšou stratou pre ekonomiku z dlhodobejšieho hľadiska bude zhoršený prístup Ruska ku kapitálu. "Stroje či technológie zo zahraničia sa výrazne predražia. Pre investície to bude po sankciách ďalšia rana," myslí si Boros.

Pre slabnúcu menu k zhoršeniu výhľadu ekonomického rastu v budúcom roku pristúpila už aj tamojšia vláda. Ruský minister financií Alexei Vedev uviedol, že ekonomika v budúcom roku bude pravdepodobne rásť 0,8-% tempom. "Skoršie odhady pritom predpokladali rast na úrovni 1,2 %. Ruská centrálna banka preto zasahuje proti poklesu meny takmer každý deň," podotkol Habiger s tým, že aj Svetová banka už pred dvoma mesiacmi uviedla, že Rusko je na hrane recesie. "Podľa banky bude ekonomika stagnovať, a to predovšetkým vďaka západným sankciám a nedostatku štrukturálnych reforiem," doplnil Habiger.

Ak sa rusko-ukrajinský konflikt neukončí, podľa analytikov bude mena pravdepodobne naďalej oslabovať aj v najbližšom období. "Kam až môže ruský rubeľ oproti doláru klesnúť, je v súčasnosti veľmi ťažké odhadnúť. Kurz je na historických minimách," skonštatoval Habiger. Podľa Borosa bude mena oslabovať dovtedy, pokiaľ centrálna banka opäť nezačne vo veľkom intervenovať. "Je ale potrebné dodať, že rubeľ donekonečna klesať nemôže a pokiaľ sa nebude napätie medzi Moskvou a západom ďalej stupňovať, tak sa jeho pokles zrejme zastaví," dodal Boros.

Ekonomické problémy Ruska a pokles rubľa spôsobujú ťažkosti v širšom regióne

Prehlbujúce sa ekonomické problémy Ruska a prepad hodnoty rubľa za posledných šesť mesiacov o vyše tretinu zasiahli aj ekonomiky, ktoré sú s Ruskom silne previazané. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Gruzínska mena lari stratila minulý týždeň na hodnote oproti doláru 10 % a prekonala aj 6,5-% pokles hodnoty rubľa. Bol to najhorší výsledok spomedzi 169 mien hodnotených agentúrou Bloomberg. Pokles kurzu zaznamenal aj arménsky dram, ktorý klesol o 2,8 %. Pre arménsku menu to bol už šiesty týždeň poklesu hodnoty po sebe, čo predstavuje najdlhšie obdobie poklesu od marca 2010.

"Oslabovanie hodnoty rubľa začína vyvolávať otrasy v omnoho širšom regióne," uviedol ekonóm zo Standard Bank v Londýne Timothy Ash. Kurz gruzínskej meny klesol v piatok (5.12.) na záver obchodovania oproti doláru na 2,04 GEL/USD, čo predstavuje najnižšiu hodnotu lari od marca 2004. Kurz arménskeho dramu sa prepadol na 8-ročné minimum 446,18 AMD/USD. Obe meny tak reagovali na pokles rubľa tento týždeň na rekordné minimá, čo viedlo ruského prezidenta Vladimira Putina k varovaniam, že potrestá všetkých špekulantov, ktorí útočia na ruskú menu.

Dá sa očakávať, že Kazachstan bude ďalšou krajinou v poradí, ktorá v dôsledku klesajúcich cien ropy a oslabovania rubľa kapituluje a umožní pokles hodnoty svojej meny, tvrdí Ash. Podľa neho sa tak stane napriek sľubom kazašských politikov, že devalváciu nepripustia. Kazašská centrálna banka devalvovala kazašskú menu tenge vo februári o 19 %, keď vtedy pokles kurzu rubľa začal ohrozovať export krajiny.

Ruskej ekonomike hrozí podľa najnovších prognóz ministerstva hospodárstva na budúci rok pokles, zatiaľ čo pôvodná prognóza ešte počítala s rastom o viac než 1 %. Dôvodom sú rýchlo klesajúce ceny ropy, ale aj medzinárodné sankcie voči krajine za anexiu polostrova Krym a krízu na východnej Ukrajine.

Ministerstvo pôvodne počítalo pre budúci rok s rastom ekonomiky o 1,2 %. V najnovšej prognóze ale očakáva pokles o 0,8 %. Ak sa situácia bude vyvíjať predpokladaným smerom, ohrozí to ekonomiky aj ďalších štátov v regióne orientovaných do veľkej miery práve na Rusko.

Možnosti týchto štátov posilniť kurz svojich mien je podľa Asha obmedzený. Devízové rezervy v Arménsku klesli v novembri na 1,5 miliardy USD (1,21 miliardy eur), čo je 5-ročné minimum a v Gruzínsku dosiahli 2,4 miliardy USD. To stačí iba na pokrytie dovozu v najbližších troch mesiacoch.

Práve v dôsledku problémov spojených s vývojom ekonomiky v Ruskej federácii ruská maklérska spoločnosť Renaissance Capital výrazne znížila tento týždeň prognózu pre budúcoročný ekonomický rast Gruzínska. Očakáva, že v roku 2015 vzrastie gruzínska ekonomika o 4,3 %, zatiaľ čo pôvodný odhad počítal s rastom na úrovni 6,3 %.

Rusko má dostatočné devízové rezervy na splácanie dlhu v roku 2015

Devízové rezervy ruskej centrálnej banky sú dostatočné na to, aby krajina mohla splniť svoje záväzky v oblasti externého dlhu na budúci rok. Uviedla to vo svojej správe ratingová agentúra Moody's. Informovala o tom ruská agentúra TASS.

K 1. decembru dosiahli devízové rezervy Národnej banky Ruska 361 miliárd USD (292,02 miliardy eur). "To je stále viac než dostatočný objem na splnenie záväzkov v oblasti externého dlhu v budúcom roku," oznámila Moody's.

V prípade núdze by podľa agentúry mohlo Rusko siahnuť na rezervy, ktoré má v dvoch fondoch - vo Fonde národného bohatstva a v Rezervnom fonde. "K tomu by mohlo dôjsť v situácii, keď by pokles cien ropy pokračoval aj naďalej, alebo ak by došlo k ďalšej eskalácii napätia a rozšíreniu sankcií voči Rusku," dodala Moody's.