Ruská ekonomika sa v roku 2022 zmenšila, ale v druhom kvartáli tohto roka začala na medziročnej báze opäť rásť, čím ukončila sériu štyroch po sebe nasledujúcich štvrťrokov poklesu v rade.
Autor TASR
Moskva 15. novembra (TASR) - Ruská ekonomika rástla druhý štvrťrok po sebe napriek vysokej inflácii a západným sankciám. Za tri mesiace do konca septembra sa hrubý domáci produkt (HDP) krajiny v medziročnom porovnaní zväčšil o 5,5 % po tom, ako v rovnakom období vlaňajška klesol. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvolala na v stredu zverejnené údaje ruského štatistického úradu.
Ruská ekonomika sa v roku 2022 zmenšila, ale v druhom kvartáli tohto roka začala na medziročnej báze opäť rásť, čím ukončila sériu štyroch po sebe nasledujúcich štvrťrokov poklesu v rade. Ruská centrálna banka v aktuálnej prognóze očakáva za celý rok 2023 posilnenie výkonu hospodárstva o 2,2 % až 2,7 %. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov minulý týždeň uviedol, že ročný rast by mal dosiahnuť tri percentá. Rusko zasiahli bezprecedentné sankcie Západu v dôsledku jeho agresie voči Ukrajine. Moskva následne presmerovala veľkú časť svojho kľúčového exportu ropy a plynu do Číny a Indie a zaviedla menové kontroly na podporu rubľa.
Nezávislí analytici upozorňujú, že obrovský nárast vojenských výdavkov síce podporuje ekonomiku, zároveň však spôsobuje problémy. Inflácia prudko vzrástla a nezamestnanosť je rekordne nízka, čo vedie k nedostatku pracovných síl a neustálemu tlaku na zvyšovanie cien. Centrálna banka v snahe skrotiť infláciu zvýšila úrokové sadzby na 15 %. Rast cien je obzvlášť citlivou témou pre ruskú spoločnosť, ktorá počas troch desaťročí od rozpadu Sovietskeho zväzu zažila niekoľko období vysokej inflácie.
Ruská ekonomika sa v roku 2022 zmenšila, ale v druhom kvartáli tohto roka začala na medziročnej báze opäť rásť, čím ukončila sériu štyroch po sebe nasledujúcich štvrťrokov poklesu v rade. Ruská centrálna banka v aktuálnej prognóze očakáva za celý rok 2023 posilnenie výkonu hospodárstva o 2,2 % až 2,7 %. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov minulý týždeň uviedol, že ročný rast by mal dosiahnuť tri percentá. Rusko zasiahli bezprecedentné sankcie Západu v dôsledku jeho agresie voči Ukrajine. Moskva následne presmerovala veľkú časť svojho kľúčového exportu ropy a plynu do Číny a Indie a zaviedla menové kontroly na podporu rubľa.
Nezávislí analytici upozorňujú, že obrovský nárast vojenských výdavkov síce podporuje ekonomiku, zároveň však spôsobuje problémy. Inflácia prudko vzrástla a nezamestnanosť je rekordne nízka, čo vedie k nedostatku pracovných síl a neustálemu tlaku na zvyšovanie cien. Centrálna banka v snahe skrotiť infláciu zvýšila úrokové sadzby na 15 %. Rast cien je obzvlášť citlivou témou pre ruskú spoločnosť, ktorá počas troch desaťročí od rozpadu Sovietskeho zväzu zažila niekoľko období vysokej inflácie.