Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi Pekingom a Moskvou boli barterové obchody časté najmä v období pred rozpadom Sovietskeho zväzu, pretrvávali však aj v 90. rokoch po jeho zániku.
Autor TASR
Moskva 11. augusta (TASR) - Rusko a Čína pravdepodobne spustia barterové obchody, pričom kontrakty v oblasti agrosektora by sa mohli začať realizovať už na jeseň. Uviedli to zdroje z oblasti obchodu a finančných transakcií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, podľa ktorej sa tak Moskva a Peking usilujú obmedziť využívanie bankového systému sledovaného Spojenými štátmi.
Meškanie platieb bolo jednou z diskutovaných oblastí počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne v máji tohto roka. Aj keď sa objavili riešenia ako využívanie malých, regionálnych čínskych bánk, ktorých aktivity sú pre Washington ťažie sledovateľné, problémy s platbami zostávajú.
Barterové obchody umožnia Moskve a Pekingu vyhnúť sa komplikáciám v platbách, znížiť možnosti západných regulačných úradov kontrolovať ich transakcie a limitovať menové riziká. Manažér jednej z veľkých ruských bánk potvrdil prípravy na barterový obchod, detaily však odmietol uviesť. Zdroj z oblasti finančných transakcií zasa povedal, že sa diskutuje najmä o vývoze potravinárskych produktov. Ďalší zdroj zasa dodal, že firmy rokovali aj o možnostiach vývozu ruských kovov výmenou za dovoz čínskych strojov a zariadení.
Čína má s barterovými obchodmi dlhoročné skúsenosti. Čo sa týka ostatých rokov, napríklad v roku 2019 sa dohodla s Malajziou na dovoze palmového oleja v hodnote takmer 150 miliónov USD (137,40 milióna eur), za ktorý okrem iného poskytla služby v stavebnom sektore či dodávky niektorých produktov v oblasti obrannej techniky. V roku 2021 zasa čínska firma vyviezla do Iránu autokomponenty v hodnote 2 milióny USD, za ktoré doviezla pistácie.
Medzi Pekingom a Moskvou boli barterové obchody časté najmä v období pred rozpadom Sovietskeho zväzu, pretrvávali však aj v 90. rokoch po jeho zániku. Kontrakty, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, tak budú prvé za približne 30 rokov.
Ruské ministerstvo hospodárstva už vo februári zverejnilo dokument, v ktorom radí ruským podnikom, ako realizovať barterové transakcie a upozorňuje na nástrahy, ktorým je potrebné sa vyhnúť. Na terajšie otázky okolo dokumentu či pripravovaných dohôd s Čínou však ministerstvo nereagovalo.
(1 EUR = 1,0917 USD)
Meškanie platieb bolo jednou z diskutovaných oblastí počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne v máji tohto roka. Aj keď sa objavili riešenia ako využívanie malých, regionálnych čínskych bánk, ktorých aktivity sú pre Washington ťažie sledovateľné, problémy s platbami zostávajú.
Barterové obchody umožnia Moskve a Pekingu vyhnúť sa komplikáciám v platbách, znížiť možnosti západných regulačných úradov kontrolovať ich transakcie a limitovať menové riziká. Manažér jednej z veľkých ruských bánk potvrdil prípravy na barterový obchod, detaily však odmietol uviesť. Zdroj z oblasti finančných transakcií zasa povedal, že sa diskutuje najmä o vývoze potravinárskych produktov. Ďalší zdroj zasa dodal, že firmy rokovali aj o možnostiach vývozu ruských kovov výmenou za dovoz čínskych strojov a zariadení.
Čína má s barterovými obchodmi dlhoročné skúsenosti. Čo sa týka ostatých rokov, napríklad v roku 2019 sa dohodla s Malajziou na dovoze palmového oleja v hodnote takmer 150 miliónov USD (137,40 milióna eur), za ktorý okrem iného poskytla služby v stavebnom sektore či dodávky niektorých produktov v oblasti obrannej techniky. V roku 2021 zasa čínska firma vyviezla do Iránu autokomponenty v hodnote 2 milióny USD, za ktoré doviezla pistácie.
Medzi Pekingom a Moskvou boli barterové obchody časté najmä v období pred rozpadom Sovietskeho zväzu, pretrvávali však aj v 90. rokoch po jeho zániku. Kontrakty, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, tak budú prvé za približne 30 rokov.
Ruské ministerstvo hospodárstva už vo februári zverejnilo dokument, v ktorom radí ruským podnikom, ako realizovať barterové transakcie a upozorňuje na nástrahy, ktorým je potrebné sa vyhnúť. Na terajšie otázky okolo dokumentu či pripravovaných dohôd s Čínou však ministerstvo nereagovalo.
(1 EUR = 1,0917 USD)
