Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celkovo dnes Rusko a Čína podpísali 17 dohôd o spolupráci v energetike a v rámci nich aj memorandum o dodávkach plynu do Číny takzvanou západnou cestou.
Autor TASR
Peking 9. novembra (TASR) - Čína a Rusko podpísali dnes v Pekingu dohody o posilnení spolupráce v energetickej oblasti. Súčasťou dohôd bolo aj memorandum o výstavbe druhej kľúčovej trasy na dodávku plynu do Číny.
Táto trasa by mohla Rusku v budúcnosti umožniť vyvážať do Číny viac plynu než do Európy.
Informovali o tom agentúry AP a RIA Novosti.
Spolupráca s Čínou dáva Rusku podporu v kritickom čase, keď Washington a Brusel uvalili na Moskvu za jej aktivity na Ukrajine sankcie. Dohody umožnia Rusku výrazne rozšíriť trhy pre jeho plyn, ktorý v súčasnosti prúdi najmä do Európy. Číne, druhej najväčšej ekonomike sveta, zasa umožní zmierniť nedostatok plynu na trhu a zredukovať závislosť od ekologicky problematického uhlia.
Celkovo dnes Rusko a Čína podpísali 17 dohôd o spolupráci v energetike a v rámci nich aj memorandum o dodávkach plynu do Číny takzvanou západnou cestou. Plynovod označovaný ako Altajský plynovod, by mal spojiť ložiská na západe Sibíri so severozápadnou oblasťou Číny cez Altajskú republiku.
Ako uviedol pre novinárov po podpise dohôd šéf Gazpromu Alexej Miller, "projekt západnej trasy je prioritou v rámci bilaterálnej spolupráce Ruska a Číny v plynárenskej oblasti, pričom navýšenie dodávok plynu touto trasou by mohlo v strednodobom horizonte prekonať objem dodávok plynu do Európy". Západná trasa má predbežne zabezpečiť Rusku dodávky plynu do Číny v objeme 30 miliárd kubických metrov (m3) počas 30 rokov.
"Ak vezmeme do úvahy plánované zvýšenie dodávok západnou cestou, objem dodávok do Číny by v strednodobom horizonte mohol presiahnuť objem exportu do Európy," povedal Miller. Ako dodala RIA Novosti, neskôr by sa mohli k plynovodu pripojiť druhá a tretia sekcia, ktoré umožnia zvýšenie kapacity na 100 miliárd m3 ročne.
Ešte v máji tohto roka podpísali Gazprom a CNPC dohodu o dodávkach plynu východnou trasou. Projekt počíta s vývozom 38 miliárd m3 plynu ročne počas 30 rokov, pričom dodávky má zabezpečiť plynovod Sila Sibíri. Jeho výstavbu spustili začiatkom septembra.
Táto trasa by mohla Rusku v budúcnosti umožniť vyvážať do Číny viac plynu než do Európy.
Informovali o tom agentúry AP a RIA Novosti.
Spolupráca s Čínou dáva Rusku podporu v kritickom čase, keď Washington a Brusel uvalili na Moskvu za jej aktivity na Ukrajine sankcie. Dohody umožnia Rusku výrazne rozšíriť trhy pre jeho plyn, ktorý v súčasnosti prúdi najmä do Európy. Číne, druhej najväčšej ekonomike sveta, zasa umožní zmierniť nedostatok plynu na trhu a zredukovať závislosť od ekologicky problematického uhlia.
Celkovo dnes Rusko a Čína podpísali 17 dohôd o spolupráci v energetike a v rámci nich aj memorandum o dodávkach plynu do Číny takzvanou západnou cestou. Plynovod označovaný ako Altajský plynovod, by mal spojiť ložiská na západe Sibíri so severozápadnou oblasťou Číny cez Altajskú republiku.
Ako uviedol pre novinárov po podpise dohôd šéf Gazpromu Alexej Miller, "projekt západnej trasy je prioritou v rámci bilaterálnej spolupráce Ruska a Číny v plynárenskej oblasti, pričom navýšenie dodávok plynu touto trasou by mohlo v strednodobom horizonte prekonať objem dodávok plynu do Európy". Západná trasa má predbežne zabezpečiť Rusku dodávky plynu do Číny v objeme 30 miliárd kubických metrov (m3) počas 30 rokov.
"Ak vezmeme do úvahy plánované zvýšenie dodávok západnou cestou, objem dodávok do Číny by v strednodobom horizonte mohol presiahnuť objem exportu do Európy," povedal Miller. Ako dodala RIA Novosti, neskôr by sa mohli k plynovodu pripojiť druhá a tretia sekcia, ktoré umožnia zvýšenie kapacity na 100 miliárd m3 ročne.
Ešte v máji tohto roka podpísali Gazprom a CNPC dohodu o dodávkach plynu východnou trasou. Projekt počíta s vývozom 38 miliárd m3 plynu ročne počas 30 rokov, pričom dodávky má zabezpečiť plynovod Sila Sibíri. Jeho výstavbu spustili začiatkom septembra.
