Düsseldorf 16. novembra (TASR) - Hoci ruský prezident Vladimir Putin opakovane zdôrazňuje, že sankcie súvisiace s ukrajinskou krízou nikdy jeho krajinu nedostanú na kolená, ich vplyv sa prejavuje viac ako jasne.

Informoval o tom denník Handelsblatt.

Na jednej strane ruská mena oslabuje tak výrazne, že centrálna banka po masívnych intervenciách medzičasom vzdala snahu podporiť rubeľ. Na druhej strane vedie vysoká inflácia a s ňou súvisiace zvyšovanie hlavných úrokových sadzieb k všeobecnému rastu úrokov v Rusku.

Táto situácia v kombinácii s vývojom štruktúry úrokov postavila niektoré krajiny eurozóny pred takmer neriešiteľné problémy. Vzhľadom na to považujú odborníci investície do ruských akcií a dlhopisov za veľmi špekulatívne a v súčasnosti ich neodporúčajú.

Ďalší kameň úrazu spočíva v tom, že ruské spoločnosti a banky v dôsledku obmedzení prakticky nemajú možnosť refinancovania na kapitálových trhoch a v prípade problémov s likviditou alebo zadlžením sú tak odkázané na pomoc štátu. Dobrým príkladom je posledná emisia jednoročných dlhopisov Gazpromu, ktoré sa mohli na kapitálovom trhu umiestniť len s veľmi vysokým nominálnym úrokom 4,3 %. Po zohľadnení neustáleho poklesu cien ropy, ktoré veľmi citlivo zasahuje príjmy ruského rozpočtu, nie je prekvapivé, že ruské hospodárstvo slabne. To by mohlo nakoniec prinútiť Putina vyslať signály, ktoré Západ očakáva.