Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa analytikov to môže spôsobiť nezáujem zo strany ruských podnikateľov obchodovať s firmami z EÚ.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) - Premiéri štátov Európskej únie (EÚ) sa na tohtotýždňovom summite v Bruseli dohodli na rozšírení zoznamu mien ruských predstaviteľov, ktorým budú zablokované bankové kontá v zahraničí a ktorí budú mať zakázané cestovať do únie.
Podľa analytikov to môže spôsobiť nezáujem zo strany ruských podnikateľov obchodovať s firmami z EÚ. Ekonomicky tak môže utrpieť nielen Rusko, ale aj samotná Európa.
"Firmy napojené na ľudí z týchto zoznamov samozrejme obmedzujú svoj kapitál a podnikanie ako v EÚ, tak aj v USA. Najväčšou hrozbou sú ale firmy a ľudia, ktoré zatiaľ na zozname nie sú, no obávajú sa ďalších krokov. Preto už tieto subjekty sťahujú z únie aj USA svoje zdroje a obmedzujú operácie," povedal pre TASR riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.
Niektorí odborníci sú dokonca presvedčení, že na zmrazenie aktív dôležitých ruských predstaviteľov by ruská vláda mohla odpovedať rozhodnutím o následnom zmrazení finančných transferov do štátov Európskej únie. "Ako ukazujú dostupné údaje zo septembra minulého roka, takýto vývoj by najviac vystavil riziku banky, a to najmä francúzske, americké, ale aj talianske," predpokladá hlavný ekonóm spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz.
Premiér Robert Fico je však presvedčený, že sankcie voči ruským predstaviteľom neovplyvnia hospodársku spoluprácu krajín s Ruskom. "Ja si nemyslím, že by politické gestá, ktoré sa robia, mali mať vplyv na hospodársku spoluprácu. My sme robili prvý zoznam firiem, ktoré majú aktivity vo vzťahu k Rusku a postupne analyzujeme, čo by sa stalo, keby došlo ku sankciám, keby sa povedalo, že úplne sa ide zastaviť obchod, prílev energií. Ale ja vylučujem takúto situáciu, predsa nie sme samovrahovia," priblížil pre TASR po skončení summitu Fico.
Rusi si však podľa analytikov budú musieť veľmi dobre zvážiť, či podniknú nejaké kroky voči Európe, aj preto, že sú závislí od obchodovania so štátmi EÚ a prípadnou odvetou by si mohlo "zatvoriť dvere" k zahraničným investíciám. "Najviac by Európsku úniu zo strany Ruska poškodilo zastavenie dodávok nerastných surovín. Keďže ale práve z nich Rusko napĺňa veľkú časť svojho rozpočtu, tak by to tiež pre Rusov bola dvojsečná zbraň," skonštatoval analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros. Práve z tohto dôvodu je Boros presvedčený, že Rusko sa za sankcie voči tamojším občanom nebude chcieť únii pomstiť.
Ruská federácia totiž už v súčasnosti bojuje s vlastnými ekonomickými problémami. Zažíva masívny odlev domáceho kapitálu, pretože tamojšie spoločnosti sú opatrné v investovaní na domácom trhu. "Rusko pritom trápi aj ďalší problém, a to vonkajší firemný dlh. Ten stúpol na 438 miliárd USD (317,85 miliardy eur), čo je viac ako pätina hrubého domáceho produktu Ruska a koncentruje sa v najväčších energetických firmách ako Gazprom či Rosnefť. Len pri Rosnefti sa odhaduje na 70 miliárd dolárov," dodáva Sielewicz.
Podľa analytikov to môže spôsobiť nezáujem zo strany ruských podnikateľov obchodovať s firmami z EÚ. Ekonomicky tak môže utrpieť nielen Rusko, ale aj samotná Európa.
"Firmy napojené na ľudí z týchto zoznamov samozrejme obmedzujú svoj kapitál a podnikanie ako v EÚ, tak aj v USA. Najväčšou hrozbou sú ale firmy a ľudia, ktoré zatiaľ na zozname nie sú, no obávajú sa ďalších krokov. Preto už tieto subjekty sťahujú z únie aj USA svoje zdroje a obmedzujú operácie," povedal pre TASR riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.
Niektorí odborníci sú dokonca presvedčení, že na zmrazenie aktív dôležitých ruských predstaviteľov by ruská vláda mohla odpovedať rozhodnutím o následnom zmrazení finančných transferov do štátov Európskej únie. "Ako ukazujú dostupné údaje zo septembra minulého roka, takýto vývoj by najviac vystavil riziku banky, a to najmä francúzske, americké, ale aj talianske," predpokladá hlavný ekonóm spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz.
Premiér Robert Fico je však presvedčený, že sankcie voči ruským predstaviteľom neovplyvnia hospodársku spoluprácu krajín s Ruskom. "Ja si nemyslím, že by politické gestá, ktoré sa robia, mali mať vplyv na hospodársku spoluprácu. My sme robili prvý zoznam firiem, ktoré majú aktivity vo vzťahu k Rusku a postupne analyzujeme, čo by sa stalo, keby došlo ku sankciám, keby sa povedalo, že úplne sa ide zastaviť obchod, prílev energií. Ale ja vylučujem takúto situáciu, predsa nie sme samovrahovia," priblížil pre TASR po skončení summitu Fico.
Rusi si však podľa analytikov budú musieť veľmi dobre zvážiť, či podniknú nejaké kroky voči Európe, aj preto, že sú závislí od obchodovania so štátmi EÚ a prípadnou odvetou by si mohlo "zatvoriť dvere" k zahraničným investíciám. "Najviac by Európsku úniu zo strany Ruska poškodilo zastavenie dodávok nerastných surovín. Keďže ale práve z nich Rusko napĺňa veľkú časť svojho rozpočtu, tak by to tiež pre Rusov bola dvojsečná zbraň," skonštatoval analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros. Práve z tohto dôvodu je Boros presvedčený, že Rusko sa za sankcie voči tamojším občanom nebude chcieť únii pomstiť.
Ruská federácia totiž už v súčasnosti bojuje s vlastnými ekonomickými problémami. Zažíva masívny odlev domáceho kapitálu, pretože tamojšie spoločnosti sú opatrné v investovaní na domácom trhu. "Rusko pritom trápi aj ďalší problém, a to vonkajší firemný dlh. Ten stúpol na 438 miliárd USD (317,85 miliardy eur), čo je viac ako pätina hrubého domáceho produktu Ruska a koncentruje sa v najväčších energetických firmách ako Gazprom či Rosnefť. Len pri Rosnefti sa odhaduje na 70 miliárd dolárov," dodáva Sielewicz.
