Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medziročne sa prepravilo o 8,3 % menej tovaru.
Autor TASR
Moskva 25. marca (TASR) - Viac než mesiac po začiatku vojny Rusko naďalej vo veľkých objemoch posiela plyn do Európy cez Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Podľa objednávok európskych zákazníkov by sa cez ukrajinský plynovodný systém malo v piatok dopraviť 105,1 milióna kubických metrov (m3), uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na hovorcu ruského plynárenského koncernu Gazprom Sergeja Kuprijanova. Zmluvne maximálne možné vyťaženie je 109 miliónov m3 denne.
Ukrajina dostáva za prepravu ruského plynu cez svoje územie tranzitné poplatky, ktoré sú dôležitou súčasťou jej rozpočtových príjmov.
Rusko je najväčším dodávateľom plynu do Európskej únie (EÚ) a ruský útok na Ukrajinu podnietil obavy z narušenia dodávok, čo spôsobilo, že ceny plynu prudko stúpli na rekordné úrovne. V roku 2021 sa cez Ukrajinu do Európy dopravilo okolo 41,4 miliardy m3 plynu.
EÚ už pripravila plán postupného znižovania závislosti od ruskej ropy a plynu. USA dovoz ruskej ropy a ropných produktov už zakázali. Pre Európu je tento krok komplikovanejší, keďže prípadný výpadok dodávok z Ruska aktuálne nedokáže nahradiť z iných zdrojov. S pokračovaním agresie voči Ukrajine však silnejú hlasy požadujúce úplné zastavenie dodávok, keďže Rusko z týchto príjmov financuje vojnu.
Navyše ruský prezident Vladimir Putin v stredu (23. 3.) v snahe obísť niektoré západné sankcie vyhlásil, že Rusko bude požadovať, aby "nepriateľské" krajiny platili za dodávky zemného plynu v rubľoch, čo ešte zvýšilo neistotu na trhu s plynom. Ruská vláda začiatkom marca zverejnila zoznam štátov, ktoré považuje za nepriateľské. Zoznam zahrnuje 48 krajín, medzi nimi USA, Kanadu, Japonsko, všetky štáty Európskej únie, Britániu, Švajčiarsko či Nórsko. To znamená, že Rusko v súčasnosti dodáva väčšinu zemného plynu "nepriateľským" krajinám.
Lídri niektorých štátov EÚ odmietli plány Ruska požadovať platby za dodávky plynu v rubľoch. Ako prví na to reagovali predstavitelia Nemecka a Talianska, podľa ktorých by platba v rubľoch znamenala porušenie kontraktov. Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že mena, v ktorej nemeckí odberatelia ruských fosílnych palív musia Moskve platiť, je stanovená priamo v ich zmluvách.
"Mena, v ktorej sa dodávky realizujú, je súčasťou dodávateľských zmlúv a vo väčšine prípadov zmluvy stanovujú platby v eurách či dolároch," povedal Scholz po prílete do Bruselu na samit Európskej rady. Podobne sa vyjadril taliansky premiér Mario Draghi. "Je potrebné vedieť, že v podstate by to bolo porušenie kontraktu," povedal.
Šéfka Európskej komisie Ursula vo der Leyenová dodala, že Rusko sa týmto krokom usiluje obísť sankcie Európskej únie, čo však Brusel neumožní. "Už nebude možné nás vydierať prostredníctvom energií," povedala.
Vyhlásenie ruského prezidenta o plánoch na platby za plyn v rubľoch sa ihneď odrazilo na kurze ruskej meny. Rubeľ v stredu posilnil oproti doláru o 9 %.
Podľa objednávok európskych zákazníkov by sa cez ukrajinský plynovodný systém malo v piatok dopraviť 105,1 milióna kubických metrov (m3), uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na hovorcu ruského plynárenského koncernu Gazprom Sergeja Kuprijanova. Zmluvne maximálne možné vyťaženie je 109 miliónov m3 denne.
Ukrajina dostáva za prepravu ruského plynu cez svoje územie tranzitné poplatky, ktoré sú dôležitou súčasťou jej rozpočtových príjmov.
Rusko je najväčším dodávateľom plynu do Európskej únie (EÚ) a ruský útok na Ukrajinu podnietil obavy z narušenia dodávok, čo spôsobilo, že ceny plynu prudko stúpli na rekordné úrovne. V roku 2021 sa cez Ukrajinu do Európy dopravilo okolo 41,4 miliardy m3 plynu.
EÚ už pripravila plán postupného znižovania závislosti od ruskej ropy a plynu. USA dovoz ruskej ropy a ropných produktov už zakázali. Pre Európu je tento krok komplikovanejší, keďže prípadný výpadok dodávok z Ruska aktuálne nedokáže nahradiť z iných zdrojov. S pokračovaním agresie voči Ukrajine však silnejú hlasy požadujúce úplné zastavenie dodávok, keďže Rusko z týchto príjmov financuje vojnu.
Navyše ruský prezident Vladimir Putin v stredu (23. 3.) v snahe obísť niektoré západné sankcie vyhlásil, že Rusko bude požadovať, aby "nepriateľské" krajiny platili za dodávky zemného plynu v rubľoch, čo ešte zvýšilo neistotu na trhu s plynom. Ruská vláda začiatkom marca zverejnila zoznam štátov, ktoré považuje za nepriateľské. Zoznam zahrnuje 48 krajín, medzi nimi USA, Kanadu, Japonsko, všetky štáty Európskej únie, Britániu, Švajčiarsko či Nórsko. To znamená, že Rusko v súčasnosti dodáva väčšinu zemného plynu "nepriateľským" krajinám.
Lídri niektorých štátov EÚ odmietli plány Ruska požadovať platby za dodávky plynu v rubľoch. Ako prví na to reagovali predstavitelia Nemecka a Talianska, podľa ktorých by platba v rubľoch znamenala porušenie kontraktov. Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že mena, v ktorej nemeckí odberatelia ruských fosílnych palív musia Moskve platiť, je stanovená priamo v ich zmluvách.
"Mena, v ktorej sa dodávky realizujú, je súčasťou dodávateľských zmlúv a vo väčšine prípadov zmluvy stanovujú platby v eurách či dolároch," povedal Scholz po prílete do Bruselu na samit Európskej rady. Podobne sa vyjadril taliansky premiér Mario Draghi. "Je potrebné vedieť, že v podstate by to bolo porušenie kontraktu," povedal.
Šéfka Európskej komisie Ursula vo der Leyenová dodala, že Rusko sa týmto krokom usiluje obísť sankcie Európskej únie, čo však Brusel neumožní. "Už nebude možné nás vydierať prostredníctvom energií," povedala.
Vyhlásenie ruského prezidenta o plánoch na platby za plyn v rubľoch sa ihneď odrazilo na kurze ruskej meny. Rubeľ v stredu posilnil oproti doláru o 9 %.
