Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najnovší krok Moskvy tak znamená pre Ukrajinu, ktorá zápasí s ekonomickými a najnovšie aj s politickými problémami, ďalšiu záťaž.
Autor TASR
Moskva 17. februára (TASR) - Rusko podalo na súde v Londýne žalobu na Ukrajinu za nesplatenie dlhu vo výške 3 miliardy USD (2,69 miliardy eur). Informovala o tom agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na dnešné vyjadrenia ruského ministra financií Antona Siluanova.
"Očakávam, že súdny proces bude otvorený a transparentný," povedal Siluanov. Dodal, že Rusko sa pre podanie žaloby rozhodlo po viacerých neúspešných pokusoch Moskvy presvedčiť Ukrajinu, aby začala rokovania v dobrej viere o reštrukturalizácii dlhu.
Rusko poskytlo Ukrajine pomoc v decembri 2013 po tom, ako vtedajšia proruská ukrajinská vláda a Európska únia nepodpísali asociačnú dohodu. Pomoc zahrňovala zníženie ceny plynu približne o tretinu a odkúpenie ukrajinských dlhopisov v celkovej hodnote 15 miliárd USD. Do konca decembra Rusko kúpilo 2-ročné dlhopisy za 3 miliardy USD. Neskôr plánovali kúpiť ďalšie, no vo februári 2014 Ukrajinci vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča zosadili a vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa prudko zhoršili. Zvyšných 12 miliárd USD už Rusi Ukrajincom neposkytli.
Ukrajina sa minulý rok dohodla s väčšinou komerčných veriteľov na reštrukturalizácii svojho dlhu. Na túto reštrukturalizáciu ale Rusko pristúpiť nemieni, nakoľko spomínaný 3-miliardový dlh považuje za štátnu pomoc, ktorá do reštrukturalizácie komerčného dlhu nespadá. V tom Moskve dal neskôr za pravdu aj Medzinárodný menový fond (MMF).
Moskva ku koncu minulého roka navrhla vlastnú reštrukturalizáciu spomínaného dlhu. V novembri ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Rusko ponúka Ukrajine odklad splatenia dlhu z decembra 2015 na nasledujúce tri roky. K dohode ale nedošlo, nakoľko Kyjev splatenie celého dlhu odmietal s tým, že s inými veriteľmi sa dohodol na reštrukturalizácii, ktorá zahrňuje aj čiastočný odpis dlhu. MMF ale postoj Ruska podporil a tlačí na Kyjev, aby s Moskvou začal rokovať.
Najnovší krok Moskvy tak znamená pre Ukrajinu, ktorá zápasí s ekonomickými a najnovšie aj s politickými problémami, ďalšiu záťaž. MMF minulý týždeň varoval, že nevyplatí krajine ďalšiu tranžu úveru, ak vláda nezačne realizovať potrebné reformy. Ukrajinou pritom momentálne zmieta politická kríza a aj keď vláda v utorok (16.2.) v parlamente ustála hlasovanie o vyslovení nedôvery, strana Vlasť bývalej premiérky Julie Tymošenkovej dnes z vládnej koalície vystúpila.
"Rusko svojím krokom zvyšuje na Ukrajinu tlak," povedal Per Hammarlund zo švédskej banky SEB. "Načasovali to skutočne dobre, ak vezmeme do úvahy, že MMF nedávno dal najavo obavy z nedostatočného uskutočňovania reforiem a neschopnosti riešiť rozsiahlu korupciu," dodal Hammarlund.
"Očakávam, že súdny proces bude otvorený a transparentný," povedal Siluanov. Dodal, že Rusko sa pre podanie žaloby rozhodlo po viacerých neúspešných pokusoch Moskvy presvedčiť Ukrajinu, aby začala rokovania v dobrej viere o reštrukturalizácii dlhu.
Rusko poskytlo Ukrajine pomoc v decembri 2013 po tom, ako vtedajšia proruská ukrajinská vláda a Európska únia nepodpísali asociačnú dohodu. Pomoc zahrňovala zníženie ceny plynu približne o tretinu a odkúpenie ukrajinských dlhopisov v celkovej hodnote 15 miliárd USD. Do konca decembra Rusko kúpilo 2-ročné dlhopisy za 3 miliardy USD. Neskôr plánovali kúpiť ďalšie, no vo februári 2014 Ukrajinci vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča zosadili a vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa prudko zhoršili. Zvyšných 12 miliárd USD už Rusi Ukrajincom neposkytli.
Ukrajina sa minulý rok dohodla s väčšinou komerčných veriteľov na reštrukturalizácii svojho dlhu. Na túto reštrukturalizáciu ale Rusko pristúpiť nemieni, nakoľko spomínaný 3-miliardový dlh považuje za štátnu pomoc, ktorá do reštrukturalizácie komerčného dlhu nespadá. V tom Moskve dal neskôr za pravdu aj Medzinárodný menový fond (MMF).
Moskva ku koncu minulého roka navrhla vlastnú reštrukturalizáciu spomínaného dlhu. V novembri ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Rusko ponúka Ukrajine odklad splatenia dlhu z decembra 2015 na nasledujúce tri roky. K dohode ale nedošlo, nakoľko Kyjev splatenie celého dlhu odmietal s tým, že s inými veriteľmi sa dohodol na reštrukturalizácii, ktorá zahrňuje aj čiastočný odpis dlhu. MMF ale postoj Ruska podporil a tlačí na Kyjev, aby s Moskvou začal rokovať.
Najnovší krok Moskvy tak znamená pre Ukrajinu, ktorá zápasí s ekonomickými a najnovšie aj s politickými problémami, ďalšiu záťaž. MMF minulý týždeň varoval, že nevyplatí krajine ďalšiu tranžu úveru, ak vláda nezačne realizovať potrebné reformy. Ukrajinou pritom momentálne zmieta politická kríza a aj keď vláda v utorok (16.2.) v parlamente ustála hlasovanie o vyslovení nedôvery, strana Vlasť bývalej premiérky Julie Tymošenkovej dnes z vládnej koalície vystúpila.
"Rusko svojím krokom zvyšuje na Ukrajinu tlak," povedal Per Hammarlund zo švédskej banky SEB. "Načasovali to skutočne dobre, ak vezmeme do úvahy, že MMF nedávno dal najavo obavy z nedostatočného uskutočňovania reforiem a neschopnosti riešiť rozsiahlu korupciu," dodal Hammarlund.
