Moskva 11. júna (TASR) - Pád cien ropy, oslabenie rubľa a finančné sankcie Západu proti Rusku za jeho prístup ku kríze na Ukrajine spôsobili recesiu ruskej ekonomiky. Prezident Vladimir Putin sa preto rozhodol minimalizovať závislosť svojej krajiny od trhov, ktoré nemá pod kontrolou. A vyhlásil dosiahnutie potravinovej sebestačnosti do roku 2020 za celonárodný cieľ. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Na rozdiel od prvej päťročnice sovietskeho diktátora Josifa Stalina, ktorá priniesla Rusku hladomor, Putin sa snaží motivovať masy radšej vidinou zisku a nie väzenia.

Odvetné sankcie Ruska, ktoré zakázalo dovoz potravín zo Západu a bezprecedentný rozsah dotácií urobili z niektorých oblastí poľnohospodárstva oveľa ziskovejšie odvetvie, ako je ťažba ropy.

Sankcie totiž naštartovali infláciu, ktorá stále o viac ako dvojnásobok prekračuje cieľovú 4-% hranicu ruskej centrálnej banky. Potraviny sú v dôsledku vysokej inflácie drahšie a zisky ich producentov vyššie. Bohatstvo sa tak presúva z peňaženiek spotrebiteľov do vreciek podnikateľov s dobrými konexiami.

Príkladom je firma Ros Agro, výrobca cukru a spracovateľ mäsa, v ktorej má kontrolný podiel miliardár Vadim Moškovič. Vlani dostala štátnu podporu vo výške 3 miliardy rubľov (41,02 milióna eur) a nulovú daň. Jej čistý zisk vďaka tomu stúpol o 33 % a bol vyšší ako zisk ropného koncernu Lukoil.

Po vlaňajšom zostrelení ruskej stíhačky tureckou armádou rozšíril Putin embargo nad dovoz potravín aj o dovtedajšieho spojenca - Turecko.

"Rusko je schopné stať sa najväčším svetovým dodávateľom zdravých, ekologických a vysokokvalitných potravín," povedal Putin parlamentu po vyhlásení embarga na dovoz potravín z Turecka.

Rusko sa vlani pridalo k štátom, ktoré zakázali komerčné pestovanie aj dovoz geneticky modifikovaných (GMO) plodín. Aj toto rozhodnutie podporí predaj v Rusku dopestovaných plodín.

Ale jeho hlavným tromfom sú obilniny. Rusko by malo tento rok predbehnúť USA a stať sa najväčším exportérom pšenice. To bude ďalší úspech, ktorý nadviaže na ohromujúce výnosy z pestovania kukurice, ryže, sóje a pohánky.

Veľká úroda a finančná podpora tak upriamili pozornosť investorov na pôdu v Rusku. Momentálne sú poľnohospodárska pôda a európske hotely dva najvyhľadávanejšie investičné ciele bohatých Rusov, uviedla Jevgenija Ťjurikovová, šéfka privátneho bankovníctva najväčšej ruskej banky Sberbank.

Podľa niektorých odhadov, v Rusku leží ladom viac ako 40 miliónov hektárov pôdy vhodnej na pestovanie, čo je zhruba rozloha Iraku. Putin vyzval štát, aby časť z nej pridelil farmárom, to je opačný postup ako Stalinova kolektivizácia.

Snaha premeniť rozlohou najväčší štát sveta na potravinový kolos má dlhú históriu a rovnako dlhý je aj zoznam prekážok, na ktoré už v minulosti narazila. Aj sovietski lídri, od Lenia, cez Nikitu Chruščova, sa pokúšali zaviesť "revolučné" zmeny v poľnohospodárstve a často s tragickými dôsledkami.

Po páde Sovietskeho zväzu došlo k náhodnej privatizácii v poľnohospodárstve, družstvá sa rozpadli a malí farmári majú problém udržať sa nad vodou. Mnohé farmy sú neefektívne a ich majitelia sa topia v dlhoch. Po rokoch kolektívneho riadenia sa nevedia adaptovať na nové podmienky na trhu. Dosiahnutie potravinovej sebestačnosti si tak podľa odborníkov vyžaduje oveľa viac ako len peniaze.

No zároveň bohatá úroda obilnín a slabý rubeľ pomohli vlani zvýšiť export z Ruska na nový rekord. Celkovo sa poľnohospodárska produkcia v krajine minulý rok zvýšila o 3 % a pomohla zmierniť pokles výkonu ruskej ekonomiky. A zatiaľ čo ruský export potravín vzrástol, import klesol. Rusko od roku 2013 zredukovalo dovoz potravín o 40 %.

(1 EUR = 73,1420 RUB)