Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
USA a ich európski spojenci však majú len málo pák na to, aby zabránili Putinovi hrať hazardné hry na Ukrajine.
Autor TASR
Moskva 15. marca (TASR) - Export ropy a plynu z Ruska je možno najsilnejšou a najpresvedčivejšou zbraňou prezidenta Vladimira Putina v boji s Európu a USA o Ukrajinu, konštatuje agentúra Bloomberg.
Krym sa pripravuje na nedeľné (16. 3.) referendum o odtrhnutí od Ukrajiny a pripojení k Rusku. USA a ich európski spojenci však majú len málo pák na to, aby zabránili Putinovi hrať hazardné hry na Ukrajine. Vyhrážania sa zákazom udelenia víz a zmrazením majetku ruských predstaviteľov Kremeľ zatiaľ nevyľakali.
Rusko je najväčším svetovým producentom ropy. V roku 2012 vyviezlo do Európy a USA ropu, palivá a plyn za vyše 160 miliárd USD (115,24 miliardy eur). Zastavenie exportu energií síce pripraví vládu v Moskve o životne dôležitý zdroj devízových príjmov, ale za cenu, ktorá môže byť aj pre európskych spotrebiteľov príliš vysoká. A Putina ani to nemusí prinútiť, aby zmenil plány, upozornil Jeff Sahadeo, riaditeľ inštitútu pre európske, ruské a eurázijské štúdie na kanadskej Carleton University.
"V krátkodobom časovom horizonte bude ťažké uskutočniť takéto kroky a nie je pritom isté, či to vôbec bude mať vplyv na správanie Ruska," konštatoval Sahadeo. Dodal, že ak Západ v pokri s Ruskom vytiahne kartu s energetickými sankciami, otázkou je, kto si udrží kamennú tvár a kto žmurkne ako prvý.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová tento týždeň vyhlásila, že jej krajina, ktorá je najväčšou európskou ekonomikou, je pripravená niesť dôsledky sankcií proti Rusku.
Analytici amerických bánk Goldman Sachs, Bank of America a Morgan Stanley sa ale domnievajú, že Európa pravdepodobne nepodporí zákaz exportu ruskej ropy a plynu. Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energetiku Európania doviezli v roku 2012 až 32 % ropy, palív a plynu pre svoju spotrebu práve z Ruska.
A Európska únia (EÚ), Turecko, Nórsko, Švajčiarsko a balkánske štáty dohromady vlani pokryli 30 % svojej spotreby ruským plynom. Väčšinu suroviny pritom odobrali cez plynovod vedúci územím Ukrajiny.
Európe tak hrozí, že zopakuje svoj neúspešný pokus spred šiestich rokov, keď chcela potrestať Rusko za inváziu do Gruzínska, ale nebola schopná uvaliť na Moskvu žiadne sankcie práve pre svoju závislosť od dovozu energií z Ruska.
Analytici sa preto domnievajú, že Západ sa s najväčšou pravdepodobnosťou dohodne len na obmedzeniach a finančných sankciách proti ruským bankám a oligarchom. No zákaz udeľovania víz a zmrazenie účtov znepríjemní život ruským miliardárom, spojencom prezidenta Putina. A tak aj tieto kroky môžu byť efektívne a pre európsky žalúdok ľahšie stráviteľné ako zákaz dovozu ruského plynu. Zastavenie importu energií z Ruska by totiž mohlo vyhnať ich ceny prudko nahor a vyvolať vlnu odporu medzi európskymi spotrebiteľmi.
Energetické sankcie sú dvojsečná zbraň. Európsky trh je pre Rusko veľmi dôležitý a naopak, pripomenula Judith Dwarkinová, hlavná analytička kanadskej spoločnosti ITG Investment Research.
Krym sa pripravuje na nedeľné (16. 3.) referendum o odtrhnutí od Ukrajiny a pripojení k Rusku. USA a ich európski spojenci však majú len málo pák na to, aby zabránili Putinovi hrať hazardné hry na Ukrajine. Vyhrážania sa zákazom udelenia víz a zmrazením majetku ruských predstaviteľov Kremeľ zatiaľ nevyľakali.
Rusko je najväčším svetovým producentom ropy. V roku 2012 vyviezlo do Európy a USA ropu, palivá a plyn za vyše 160 miliárd USD (115,24 miliardy eur). Zastavenie exportu energií síce pripraví vládu v Moskve o životne dôležitý zdroj devízových príjmov, ale za cenu, ktorá môže byť aj pre európskych spotrebiteľov príliš vysoká. A Putina ani to nemusí prinútiť, aby zmenil plány, upozornil Jeff Sahadeo, riaditeľ inštitútu pre európske, ruské a eurázijské štúdie na kanadskej Carleton University.
"V krátkodobom časovom horizonte bude ťažké uskutočniť takéto kroky a nie je pritom isté, či to vôbec bude mať vplyv na správanie Ruska," konštatoval Sahadeo. Dodal, že ak Západ v pokri s Ruskom vytiahne kartu s energetickými sankciami, otázkou je, kto si udrží kamennú tvár a kto žmurkne ako prvý.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová tento týždeň vyhlásila, že jej krajina, ktorá je najväčšou európskou ekonomikou, je pripravená niesť dôsledky sankcií proti Rusku.
Analytici amerických bánk Goldman Sachs, Bank of America a Morgan Stanley sa ale domnievajú, že Európa pravdepodobne nepodporí zákaz exportu ruskej ropy a plynu. Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energetiku Európania doviezli v roku 2012 až 32 % ropy, palív a plynu pre svoju spotrebu práve z Ruska.
A Európska únia (EÚ), Turecko, Nórsko, Švajčiarsko a balkánske štáty dohromady vlani pokryli 30 % svojej spotreby ruským plynom. Väčšinu suroviny pritom odobrali cez plynovod vedúci územím Ukrajiny.
Európe tak hrozí, že zopakuje svoj neúspešný pokus spred šiestich rokov, keď chcela potrestať Rusko za inváziu do Gruzínska, ale nebola schopná uvaliť na Moskvu žiadne sankcie práve pre svoju závislosť od dovozu energií z Ruska.
Analytici sa preto domnievajú, že Západ sa s najväčšou pravdepodobnosťou dohodne len na obmedzeniach a finančných sankciách proti ruským bankám a oligarchom. No zákaz udeľovania víz a zmrazenie účtov znepríjemní život ruským miliardárom, spojencom prezidenta Putina. A tak aj tieto kroky môžu byť efektívne a pre európsky žalúdok ľahšie stráviteľné ako zákaz dovozu ruského plynu. Zastavenie importu energií z Ruska by totiž mohlo vyhnať ich ceny prudko nahor a vyvolať vlnu odporu medzi európskymi spotrebiteľmi.
Energetické sankcie sú dvojsečná zbraň. Európsky trh je pre Rusko veľmi dôležitý a naopak, pripomenula Judith Dwarkinová, hlavná analytička kanadskej spoločnosti ITG Investment Research.
