Ukrajina je kľúčovou krajinou pre transport plynu z Ruska do Európy.
Autor TASR
Moskva 2. decembra (TASR) - Rusko ponúkne Ukrajine lacnejší plyn, ak sa vláda v Kyjeve pripojí k hospodárskemu bloku pod vedením Moskvy po tom, ako zastavila rokovania o asociačnej dohode s Európskou úniou (EÚ). Vyhlásil to podpredseda ruskej vlády Igor Šuvalov v rozhovore pre agentúru Bloomberg.
V ňom Šuvalov tvrdí, že ekonomické problémy Ukrajiny by sa vyriešili, keby si zvolila tesnejšiu integráciu s Ruskom. Nik iný len Moskva môže totiž podľa neho poskytnúť Kyjevu rýchlo a v plnej výške potrebné financie.
"Dohoda o plyne môže pomôcť Ukrajine zmierniť finančné problémy. A môžeme jej tiež poskytnúť úver, ale bez záväzkov z jej strany pomoc nebude," vyhlásil Šuvalov.
Ukrajinská vláda zastavila pod tlakom Moskvy minulý týždeň plánované podpísanie asociačnej dohody s EÚ na summite vo Vilniuse. Aj po prekvapivom rozhodnutí sa lídri únie snažili zmeniť názor Kyjeva a na summite hovorili s predstaviteľmi ukrajinskej vlády aj centrálnej banky o možných ekonomických stimuloch. Úsilie o kompromis však nebolo úspešné - prezident Viktor Janukovyč ho odmietol.
Ukrajina je kľúčovou krajinou pre transport plynu z Ruska do Európy. Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží vytvoriť z bývalých sovietskych republík hospodársky blok, ktorý by konkuroval Európskej únii, za čo ho kritizovali mnohí európski politici, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Janukovyč pritom tvrdí, že jeho cieľom stále zostáva vstup do EÚ, aj keď nepodpísal asociačnú dohodu, čo vyvolalo na Ukrajine búrlivé protesty, najväčšie od tzv. Oranžovej revolúcie v roku 2004.
Rusko, ktoré svojimi dodávkami pokrýva zhruba 60 % z celkovej spotreby plynu na Ukrajine, pohrozilo Kyjevu odvetnými opatreniami, ak bude pokračovať v zbližovaní s EÚ. Ako alternatívu ponúkla Moskva Kyjevu členstvo v tzv. colnej únii, v ktorej sú okrem Ruska aj Bielorusko a Kazachstan.
Ukrajina sa pritom v 2. kvartáli 2013 prepadla už do tretej recesie od roku 2008, keďže dopyt po jej kľúčovom exportnom artikli - oceli v zahraničí klesol. Vstup do colnej únie na čele s Ruskom by Kyjevu pomohol zredukovať schodok v obchodnej bilancii so susednou krajinou, a to vďaka nižším výdavkom za dovoz energií.
Ukrajina, druhá najľudnatejšia postsovietska republika po Rusku, však podľa Šuvalova zatiaľ nie je pripravená stať sa členom colnej únie. Podpredseda ruskej vlády v tejto súvislosti Kyjevu odkázal, že ak sa zaviaže k vstupu do tejto únie, bude platiť "inú cenu za plyn" podobne ako Arménsko, ktoré sa v septembri rozhodlo pridať sa k Rusku namiesto k EÚ.
"Otvorene a transparentne rokujeme s Arménskom o našich vzťahoch a každému je jasné, že mu ponúkneme špeciálnu cenu za plyn, pretože podpisuje celý balík dohôd o colnej únii,” dodal Šuvalov.
V ňom Šuvalov tvrdí, že ekonomické problémy Ukrajiny by sa vyriešili, keby si zvolila tesnejšiu integráciu s Ruskom. Nik iný len Moskva môže totiž podľa neho poskytnúť Kyjevu rýchlo a v plnej výške potrebné financie.
"Dohoda o plyne môže pomôcť Ukrajine zmierniť finančné problémy. A môžeme jej tiež poskytnúť úver, ale bez záväzkov z jej strany pomoc nebude," vyhlásil Šuvalov.
Ukrajinská vláda zastavila pod tlakom Moskvy minulý týždeň plánované podpísanie asociačnej dohody s EÚ na summite vo Vilniuse. Aj po prekvapivom rozhodnutí sa lídri únie snažili zmeniť názor Kyjeva a na summite hovorili s predstaviteľmi ukrajinskej vlády aj centrálnej banky o možných ekonomických stimuloch. Úsilie o kompromis však nebolo úspešné - prezident Viktor Janukovyč ho odmietol.
Ukrajina je kľúčovou krajinou pre transport plynu z Ruska do Európy. Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží vytvoriť z bývalých sovietskych republík hospodársky blok, ktorý by konkuroval Európskej únii, za čo ho kritizovali mnohí európski politici, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Janukovyč pritom tvrdí, že jeho cieľom stále zostáva vstup do EÚ, aj keď nepodpísal asociačnú dohodu, čo vyvolalo na Ukrajine búrlivé protesty, najväčšie od tzv. Oranžovej revolúcie v roku 2004.
Rusko, ktoré svojimi dodávkami pokrýva zhruba 60 % z celkovej spotreby plynu na Ukrajine, pohrozilo Kyjevu odvetnými opatreniami, ak bude pokračovať v zbližovaní s EÚ. Ako alternatívu ponúkla Moskva Kyjevu členstvo v tzv. colnej únii, v ktorej sú okrem Ruska aj Bielorusko a Kazachstan.
Ukrajina sa pritom v 2. kvartáli 2013 prepadla už do tretej recesie od roku 2008, keďže dopyt po jej kľúčovom exportnom artikli - oceli v zahraničí klesol. Vstup do colnej únie na čele s Ruskom by Kyjevu pomohol zredukovať schodok v obchodnej bilancii so susednou krajinou, a to vďaka nižším výdavkom za dovoz energií.
Ukrajina, druhá najľudnatejšia postsovietska republika po Rusku, však podľa Šuvalova zatiaľ nie je pripravená stať sa členom colnej únie. Podpredseda ruskej vlády v tejto súvislosti Kyjevu odkázal, že ak sa zaviaže k vstupu do tejto únie, bude platiť "inú cenu za plyn" podobne ako Arménsko, ktoré sa v septembri rozhodlo pridať sa k Rusku namiesto k EÚ.
"Otvorene a transparentne rokujeme s Arménskom o našich vzťahoch a každému je jasné, že mu ponúkneme špeciálnu cenu za plyn, pretože podpisuje celý balík dohôd o colnej únii,” dodal Šuvalov.