Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa údajov Federálneho ministerstva prírodných zdrojov a ekológie Rusko ročne vyprodukuje 70 miliónov ton odpadu, z ktorého spracováva len 5 miliónov ton.
Autor TASR
Bratislava/Moskva 7. februára (TASR) - Rusko sa topí v odpadoch, keď celková plocha skládok na jeho území má rovnakú rozlohu ako Holandsko alebo Švajčiarsko. Vláda preto prišla s reformou odpadového hospodárstva, ktorá spôsobí zdraženie spracovania odpadov. Zaplatia ho občania, preto sa spustila v celom Rusku vlna protestov. Pre TASR to povedal Vladimír Bačišin zo spoločnosti Comenius Analytica. „Podstata reformy je v tom, že v každom meste má byť operátor pre odvoz a spracovanie odpadu. Náklady na jeho činnosť majú znášať občania. Drvivá väčšina odpadu sa v Rusku neseparuje,“ vysvetlil Bačišin.
Podľa údajov Federálneho ministerstva prírodných zdrojov a ekológie Rusko ročne vyprodukuje 70 miliónov ton odpadu, z ktorého spracováva len 5 miliónov ton. Do roku 2024 by malo spracovávať až 42 miliónov ton odpadu ročne. Na to potrebuje investície vo výške minimálne 100 miliárd rubľov (1,33 miliardy eur).
Denník Trud uvádza, že odpad sa v Rusku ukladá najmä na skládky. Ich celková rozloha dosahuje 41.000 kilometrov štvorcových, čo zodpovedá veľkosti Holandska alebo Švajčiarska. Ročne sa táto rozloha rozširuje o viac ako 2000 kilometrov štvorcových. „V Moskve je toľko odpadu, že ho nie je kam vyvážať. V pláne je vyvážať ho do okolia Archangeľska a do ďalších ekonomicky menej vyspelých oblasti na severe krajiny, kde je však nedotknutá príroda,“ konštatoval Bačišin.
Práve v Archangeľskej oblasti boli, podľa informácií agentúry AP, najväčšie protesty proti vyvážaniu odpadov počas nedele (3. 2.). Počet účastníkov nedeľňajších akcií sa pohyboval od niekoľkých desiatok do viac ako 1000.
Protestné akcie sa v nedeľu konali aj v mestách Toľjatti, Iževsk, Nižný Novgorod, Kazaň, Kirov a mnohých mestách na Sibíri, v Povolží či v prímorských oblastiach na juhu Ruska, kde účastníci upozornili na riziká výstavby spaľovní odpadov v letoviskách. Ochrancovia životného prostredia sú nespokojní aj preto, lebo za reformu odpadov má zodpovedať nový zástupca ministra prírodných zdrojov a ekológie Vladimir Loginov. Podľa denníka The Moscow Post tento funkcionár v minulosti figuroval v kauzách, ktoré sa týkali nezdanených príjmov z vývozu ruského cukru a vodky a v predchádzajúcom pôsobisku vo Voronežskej oblasti umožnil firmám, ťažiacim nikel, porušovať ekologické normy.
Časť ruskej verejnosti i ekológovia sa zasadzujú za dôsledné triedenie a spracovanie odpadu namiesto budovania spaľovní, pretože sa obávajú negatívneho vplyvu na životné prostredie i karcinogénnych dioxínov, ktoré by mohli byť vypúšťané zo spaľovní.
Rusko od 1. januára tohto roku zaviedlo nový systém nakladania s pevným komunálnym odpadom, ktorý umožňuje zmenu princípov a mechanizmov zberu, triedenia, spracovania a recyklácie. Agentúra Interfax poznamenala, že Moskva, Petrohrad a Sevastopol dostali výnimku a reformu zberu a spracovania tuhého komunálneho odpadu zavedú do praxe až 1. januára 2022.
Prvé veľké protesty súvisiace s odpadovým hospodárstvom sa v Rusku konali vlani koncom marca, keď muselo byť hospitalizovaných 50 detí z oblasti mesta Volokolamsk, ležiacom severozápadne od Moskvy, pretože sa priotrávili plynom z neďalekej skládky. Tisíce ľudí potom demonštrovali a požadovali uzavretie a rekultiváciu skládok v okolí Moskvy.
Podľa údajov Federálneho ministerstva prírodných zdrojov a ekológie Rusko ročne vyprodukuje 70 miliónov ton odpadu, z ktorého spracováva len 5 miliónov ton. Do roku 2024 by malo spracovávať až 42 miliónov ton odpadu ročne. Na to potrebuje investície vo výške minimálne 100 miliárd rubľov (1,33 miliardy eur).
Denník Trud uvádza, že odpad sa v Rusku ukladá najmä na skládky. Ich celková rozloha dosahuje 41.000 kilometrov štvorcových, čo zodpovedá veľkosti Holandska alebo Švajčiarska. Ročne sa táto rozloha rozširuje o viac ako 2000 kilometrov štvorcových. „V Moskve je toľko odpadu, že ho nie je kam vyvážať. V pláne je vyvážať ho do okolia Archangeľska a do ďalších ekonomicky menej vyspelých oblasti na severe krajiny, kde je však nedotknutá príroda,“ konštatoval Bačišin.
Práve v Archangeľskej oblasti boli, podľa informácií agentúry AP, najväčšie protesty proti vyvážaniu odpadov počas nedele (3. 2.). Počet účastníkov nedeľňajších akcií sa pohyboval od niekoľkých desiatok do viac ako 1000.
Protestné akcie sa v nedeľu konali aj v mestách Toľjatti, Iževsk, Nižný Novgorod, Kazaň, Kirov a mnohých mestách na Sibíri, v Povolží či v prímorských oblastiach na juhu Ruska, kde účastníci upozornili na riziká výstavby spaľovní odpadov v letoviskách. Ochrancovia životného prostredia sú nespokojní aj preto, lebo za reformu odpadov má zodpovedať nový zástupca ministra prírodných zdrojov a ekológie Vladimir Loginov. Podľa denníka The Moscow Post tento funkcionár v minulosti figuroval v kauzách, ktoré sa týkali nezdanených príjmov z vývozu ruského cukru a vodky a v predchádzajúcom pôsobisku vo Voronežskej oblasti umožnil firmám, ťažiacim nikel, porušovať ekologické normy.
Časť ruskej verejnosti i ekológovia sa zasadzujú za dôsledné triedenie a spracovanie odpadu namiesto budovania spaľovní, pretože sa obávajú negatívneho vplyvu na životné prostredie i karcinogénnych dioxínov, ktoré by mohli byť vypúšťané zo spaľovní.
Rusko od 1. januára tohto roku zaviedlo nový systém nakladania s pevným komunálnym odpadom, ktorý umožňuje zmenu princípov a mechanizmov zberu, triedenia, spracovania a recyklácie. Agentúra Interfax poznamenala, že Moskva, Petrohrad a Sevastopol dostali výnimku a reformu zberu a spracovania tuhého komunálneho odpadu zavedú do praxe až 1. januára 2022.
Prvé veľké protesty súvisiace s odpadovým hospodárstvom sa v Rusku konali vlani koncom marca, keď muselo byť hospitalizovaných 50 detí z oblasti mesta Volokolamsk, ležiacom severozápadne od Moskvy, pretože sa priotrávili plynom z neďalekej skládky. Tisíce ľudí potom demonštrovali a požadovali uzavretie a rekultiváciu skládok v okolí Moskvy.
