Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Ekonomika

U.Rusnák: Reforma o energetickej charte podporuje zelenú transformáciu

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

ECT má momentálne 52 členských štátov na troch kontinentoch a jej súčasťou je aj EÚ.

Brusel 2. marca (TASR) - V utorok sa začína v poradí piate kolo rokovaní členských štátov Dohovoru o energetickej charte (ECT) o modernizácii pôvodnej zmluvy z roku 1994. Cieľom je zmodernizovať text dohovoru, ktorý chráni investície do energetických projektov a prispôsobiť sa globálnym zmenám. Pre TASR to uviedol generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty Urban Rusnák.

Slovenský diplomat, ktorý už druhé funkčné obdobie riadi túto nadnárodnú organizáciu so sídlom v Bruseli, upozornil, že dohovor v dnešnej podobe je technologicky neutrálny. Ochraňuje všetky druhy investícií do energetiky, či už sú to fosílne palivá, obnoviteľné zdroje či jadrová energetika. Investori sa v prípade sporov medzi nimi a štátom, kde zainvestovali, majú právo obrátiť na medzinárodný arbitrážny súd.



"Za posledných sedem rokov 75 percent sporov sa týkalo ochrany investícií do obnoviteľných zdrojov. To znamená, že dohovor o energetickej charte už dnes aktívne pôsobí na podporu cieľov parížskej klimatickej dohody, lebo ochraňuje aj investície do zelenej energetiky," opísal situáciu Rusnák.

Upozornil však, že niektoré štáty, mimovládne organizácie a lobistické skupiny podporujú kritikov modernizácie dohovoru. Portál EurActiv uviedol, že reforma naráža na nezhody vo vnútri EÚ, keď sa niektoré vlády obávajú postihov za pomalý odklon od fosílnych palív. Rusnák spresnil, že proces modernizácie je v rukách členských krajín, ktoré rokujú o najvhodnejšom texte obnovenej zmluvy. Pre zmenu základného textu je potrebný súhlas všetkých členov ECT.

"Verím, že členské štáty dospejú ku konsenzu. Predpokladám, že zmluva bude viac zodpovedať súčasnému duchu doby a v budúcnosti umožní diferencovaný prístup k jednotlivým druhom investícií z hľadiska ich dosahov na klimatické zmeny," uviedol diplomat.

ECT má momentálne 52 členských štátov na troch kontinentoch a jej súčasťou je aj EÚ. Rusnák upozornil, že proces rozširovania bude pokračovať, lebo je veľa pozorovateľských štátov zo všetkých kontinentov, ktoré prejavili záujem o pristúpenie k zmluve o energetickej charte. Vrátane silnej skupiny afrických štátov, pre ktoré je prvoradé zabezpečenie akýchkoľvek druhov energie.

Rusnák uviedol, že ako generálny tajomník sa nemôže vyjadrovať k procesu modernizácie. O tomto procese sa začalo hovoriť v roku 2017, vlani podľa jeho slov došlo k prvým "ostrým" debatám a v roku 2021 je naplánovaných päť kôl rokovaní. Niektoré štáty chcú celý proces ukončiť už v tomto roku, ďalšie sa s tým neponáhľajú.

Prekážky pre modernizáciu dohovoru môžu byť podľa neho rôzne, napríklad ak niektoré štáty budú obhajovať investície do určitého druhu energetiky. Ďalšie krajiny zas príliš veľkými očakávaniami či vzájomným si protirečením môžu proces modernizácie "preťažiť". "Tu je však priestor pre diplomatov a Sekretariát Energetickej charty, aby tieto prekážky pomáhali zdolávať," vysvetlil.

Rusnák ocenil, že Európska komisia aktívne vystupuje v tomto procese v mene krajín EÚ a je jedným z hlavných negociátorov. Politický rozmer rokovaní o budúcnosti zmluvy cítiť aj z vyhlásení poslancov Európskeho parlamentu. Sú totiž vysoké očakávania, že EÚ presadí, aby zmodernizovaná ECT bola bližšie k cieľom Európskej zelenej dohody a spĺňala očakávania tej časti verejnosti, ktorá chce vidieť rýchly prechod k nízkouhlíkovej či bezuhlíkovej energetike.

Slovenský diplomat zdôraznil, že nie sú oprávnené kritiky, že ECT ide proti zelenej energetike. Platí skôr opak, lebo dohovor podporuje energetickú transformáciu aj tým, že ochraňuje investície do obnoviteľných zdrojov. Dodal však, že sa dá ísť aj ďalej, zmeniť nastavenie technologicky neutrálnej zmluvy a posunúť ju smerom, ktorý umožní postupný prechod od ochrany všeobecných investícií k ochrane cielených investícií do nízkouhlíkovej či bezuhlíkovej energetiky.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)