Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zamestnávatelia však pripúšťajú možnosť zmien, a to najmä v potravinárskom priemysle.
Autor TASR
Bratislava 17. júna (TASR) - Väčšina slovenských zamestnávateľov a zamestnancov v sektoroch potravinárstva a obchodu sa v súvislosti s digitálnou transformáciou neobáva masívneho zániku pracovných miest. Vyplýva to z analýzy, ktorú Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vypracovala v rámci európskeho projektu WorkTransitionCEE (WTCEE).
Viac ako 60 domácich podnikov a takmer 2000 zamestnancov z rôznych pracovných pozícií v rámci analýzy odpovedalo na súbor otázok s cieľom identifikovať riziká, výzvy a príležitosti digitalizácie.
"Výsledky potvrdzujú, že tieto segmenty sú relatívne stabilné – drvivá väčšina zamestnávateľov a zamestnancov vníma digitalizáciu ako príležitosť, nie ako hrozbu," vysvetlil Michal Mešťan, prodekan pre rozvoj Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela (UMB) a spoluautor analýzy.
Zamestnávatelia však pripúšťajú možnosť zmien, a to najmä v potravinárskom priemysle. "V obchode sa môžu meniť pracovné úlohy zamestnancov, ale zmena štruktúry sa vo všeobecnosti neočakáva. Vplyvom digitalizácie a automatizácie očakávame ešte intenzívnejšiu časovú úsporu v pracovných činnostiach zamestnancov," povedal expert Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Marcel Blaščák.
Štúdia tiež ukázala, že zamestnávatelia oboch sektorov považujú digitálne zručnosti za dôležité, a to najmä v kontexte pandémie koronavírusu, ktorá implementáciu nových technológií a automatizáciu procesov výrazne urýchlila. "Pozitívne je aj to, že až 90 % zamestnávateľov v sektore obchodu uviedlo, že ich zamestnanci majú záujem o ďalšie vzdelávanie v oblasti IT," doplnila Barbora Mazúrová z UMB a spoluautorka analýzy.
Zamestnanci tiež očakávajú, že v blízkej budúcnosti budú od nich zamestnávatelia vyžadovať väčšiu flexibilitu, time manažment, aktívne počúvanie a učenie sa, predvídavosť i komplexné riešenie problémov. "V tejto oblasti vládu dlhodobo upozorňujeme, že Slovensko potrebuje ucelený systém celoživotného vzdelávania. V súčasnosti sa u nás doň zapája len 3,5 % dospelých ľudí, čo je žalostne málo, a pritom je práve slovenská ekonomika najohrozenejšia automatizáciou, ktorá vyžaduje zmenu zručností podstatnej časti pracovnej sily. Priemer európskych krajín je pritom 12 % a požiadavkou EÚ je, aby krajiny do roku 2030 dosiahli až 35 %," zdôraznil 1. viceprezident RÚZ Mário Lelovský.
Aj naďalej však podľa neho platí, že v oblasti digitalizácie ťahá Slovensko dlhodobo za "kratší koniec". V Indexe podnikovej digitalizácie a v úrovni digitálnej adopcie SR stále zaostáva nielen za Dánskom či Holandskom, dokonca aj za susedným Maďarskom a Českom.
Viac ako 60 domácich podnikov a takmer 2000 zamestnancov z rôznych pracovných pozícií v rámci analýzy odpovedalo na súbor otázok s cieľom identifikovať riziká, výzvy a príležitosti digitalizácie.
"Výsledky potvrdzujú, že tieto segmenty sú relatívne stabilné – drvivá väčšina zamestnávateľov a zamestnancov vníma digitalizáciu ako príležitosť, nie ako hrozbu," vysvetlil Michal Mešťan, prodekan pre rozvoj Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela (UMB) a spoluautor analýzy.
Zamestnávatelia však pripúšťajú možnosť zmien, a to najmä v potravinárskom priemysle. "V obchode sa môžu meniť pracovné úlohy zamestnancov, ale zmena štruktúry sa vo všeobecnosti neočakáva. Vplyvom digitalizácie a automatizácie očakávame ešte intenzívnejšiu časovú úsporu v pracovných činnostiach zamestnancov," povedal expert Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Marcel Blaščák.
Štúdia tiež ukázala, že zamestnávatelia oboch sektorov považujú digitálne zručnosti za dôležité, a to najmä v kontexte pandémie koronavírusu, ktorá implementáciu nových technológií a automatizáciu procesov výrazne urýchlila. "Pozitívne je aj to, že až 90 % zamestnávateľov v sektore obchodu uviedlo, že ich zamestnanci majú záujem o ďalšie vzdelávanie v oblasti IT," doplnila Barbora Mazúrová z UMB a spoluautorka analýzy.
Zamestnanci tiež očakávajú, že v blízkej budúcnosti budú od nich zamestnávatelia vyžadovať väčšiu flexibilitu, time manažment, aktívne počúvanie a učenie sa, predvídavosť i komplexné riešenie problémov. "V tejto oblasti vládu dlhodobo upozorňujeme, že Slovensko potrebuje ucelený systém celoživotného vzdelávania. V súčasnosti sa u nás doň zapája len 3,5 % dospelých ľudí, čo je žalostne málo, a pritom je práve slovenská ekonomika najohrozenejšia automatizáciou, ktorá vyžaduje zmenu zručností podstatnej časti pracovnej sily. Priemer európskych krajín je pritom 12 % a požiadavkou EÚ je, aby krajiny do roku 2030 dosiahli až 35 %," zdôraznil 1. viceprezident RÚZ Mário Lelovský.
Aj naďalej však podľa neho platí, že v oblasti digitalizácie ťahá Slovensko dlhodobo za "kratší koniec". V Indexe podnikovej digitalizácie a v úrovni digitálnej adopcie SR stále zaostáva nielen za Dánskom či Holandskom, dokonca aj za susedným Maďarskom a Českom.
