Bratislava 26. marca (TASR) - Na to, aby Slovensko dokázalo udržať krok so zvyškom sveta, je nutné zvyšovať konkurencieschopnosť domácich podnikov. Bez zásadných investícií do modernizácie priemyslu a jednotlivých výrobných procesov či zapájania inovatívnych technológií to však nepôjde. V utorok na to upozornila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) na stretnutí s ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richardom Rašim (Hlas-SD).

"Slovensko patrí z hľadiska digitalizácie a automatizácie k najohrozenejším krajinám v rámci OECD. Dlhodobo nízka produktivita práce, slabý rozvoj digitalizácie služieb štátu či stagnácia mnohých domácich podnikov v porovnaní so zahraničnými konkurentmi potvrdzuje, že naša krajina dobrovoľne stráca konkurencieschopnosť," zdôraznil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Zmeny si však žiadajú masívne investície do podnikov, a teda aj masívne finančné zdroje. Aj preto zamestnávatelia s ministrom diskutovali o efektívnejšom čerpaní prostriedkov z fondov EÚ v nadchádzajúcom období. Napríklad v rámci Programu Slovensko 2021 - 2027 je alokovaný takmer dvojmiliardový balík prostriedkov práve na budovanie konkurencieschopnejšieho a inteligentnejšieho Slovenska. "Ide o podporu investícií v oblasti vedy a výskumu, digitalizácie podnikov, rozvoja digitálnych zručností či prepájania digitálneho ekosystému ako takého," spresnil Kiraľvarga. Slovensku sa však podľa zamestnávateľov nedarí čerpať tieto zdroje efektívne a včas a ani ich využívať v maximálnej možnej miere.

Raši reagoval, že zjednodušenie a zrýchlenie čerpania európskych peňazí je jednou z jeho priorít. "Je to nielen odstraňovanie byrokracie, ale aj zjednodušenie a hlavne zrýchlenie verejného obstarávania, ktoré je momentálne v pripomienkovom konaní," pripomenul.

Jednou z hlavných tém stretnutia bola digitalizácia služieb štátu, ktorá môže zásadným spôsobom znížiť administratívnu záťaž podnikateľov. Kvalitné digitálne služby štátu šetria podľa prvého viceprezidenta RÚZ Mária Lelovského podnikom množstvo času a aj finančných prostriedkov.

Samozrejmosťou by podľa Lelovského malo byť zavedenie funkčnej a používateľsky prívetivej digitálnej formy vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľmi a štátom, sprístupnenie štátnych registrov oprávneným používateľom a ich vzájomná integrácia či aplikácia "životných situácií" tak, aby sa elektronická komunikácia medzi firmami a štátom zjednodušila.