Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V porovnaní krajín V4 majú slovenskí zamestnanci podľa Kiraľvargu tretiu najnižšiu čistú mzdu, a to napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. septembra (TASR) - Výkonnosť ekonomiky, zamestnanosť či následne aj životná úroveň stoja na podnikoch, no vláda im často namiesto podpory situáciu komplikuje. Zvyšovanie či zavádzanie nových sektorových daní negatívne vplýva nielen na podniky a životnú úroveň v krajine, ale aj na vnímanie Slovenska ako investičnej lokality. Na utorkovej (19. 9.) diskusii s lídrami politických strán s názvom "Dialóg pre Slovensko - aká budúcnosť čaká Slovensko po voľbách?" to uviedol prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga.
V porovnaní krajín V4 majú slovenskí zamestnanci podľa Kiraľvargu tretiu najnižšiu čistú mzdu, a to napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce. "Zároveň sme svedkami opakovaných snáh zo strany politikov o zvyšovanie už existujúcich či zavádzanie nových sektorových daní, pričom tento stav negatívne vplýva nielen na podniky a životnú úroveň v krajine, ale aj na vnímanie Slovenska ako investičnej lokality," uviedol.
Po tridsiatich rokoch samostatnosti Slovenska podľa neho absentuje jasná vízia, akú krajinu z neho chceme mať. "Odvážne vyjadrenia a sľuby neraz prebíjajú silu a kvalitu následne zavádzaných legislatívnych opatrení," dodal Kiraľvarga. V tomto smere zástupcovia politických strán skonštatovali, že na to, aby boli mladí ľudia motivovaní vrátiť sa zo zahraničia späť, je potrebné vytvárať vhodné príležitosti a rozvíjať priaznivé zázemie pre podnikateľské prostredie.
"Alfou a omegou novej vlády by však malo byť zabezpečiť, aby sa po skončení štúdia v zahraničí mali motiváciu vrátiť sa späť na Slovensko a uplatňovať nadobudnuté skúsenosti práve tu," zdôraznil Kiraľvarga.
V otázke vylepšovania kvality domácich vysokých škôl je podľa zastupiteľov politických strán užšie prepojenie škôl so súkromným sektorom, optimalizácia počtu škôl a vytvorenie komplexného hodnotiaceho systému ich kvality, napríklad na základe vyhodnocovania úspešnosti ich absolventov a ich priemernej mzdy. Na základe úspešnosti jednotlivých škôl by mali byť následne "odmenené" tie najkvalitnejšie a najúspešnejšie školy.
V kontexte energetickej krízy sa politici zhodli, že kľúčovou prioritou do nadchádzajúceho obdobia by malo byť zabezpečenie stability dodávok zdrojov energií a ich predvídateľné ceny, ktoré zabránia prípadnému predražovaniu výroby ako takej.
Spomedzi zastupiteľov politických strán sa na diskusii sa zúčastnili Mikuláš Dzurinda, Eduard Heger, Milan Majerský, Tomáš Drucker, Richard Sulík a Michal Truban.
V porovnaní krajín V4 majú slovenskí zamestnanci podľa Kiraľvargu tretiu najnižšiu čistú mzdu, a to napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce. "Zároveň sme svedkami opakovaných snáh zo strany politikov o zvyšovanie už existujúcich či zavádzanie nových sektorových daní, pričom tento stav negatívne vplýva nielen na podniky a životnú úroveň v krajine, ale aj na vnímanie Slovenska ako investičnej lokality," uviedol.
Po tridsiatich rokoch samostatnosti Slovenska podľa neho absentuje jasná vízia, akú krajinu z neho chceme mať. "Odvážne vyjadrenia a sľuby neraz prebíjajú silu a kvalitu následne zavádzaných legislatívnych opatrení," dodal Kiraľvarga. V tomto smere zástupcovia politických strán skonštatovali, že na to, aby boli mladí ľudia motivovaní vrátiť sa zo zahraničia späť, je potrebné vytvárať vhodné príležitosti a rozvíjať priaznivé zázemie pre podnikateľské prostredie.
"Alfou a omegou novej vlády by však malo byť zabezpečiť, aby sa po skončení štúdia v zahraničí mali motiváciu vrátiť sa späť na Slovensko a uplatňovať nadobudnuté skúsenosti práve tu," zdôraznil Kiraľvarga.
V otázke vylepšovania kvality domácich vysokých škôl je podľa zastupiteľov politických strán užšie prepojenie škôl so súkromným sektorom, optimalizácia počtu škôl a vytvorenie komplexného hodnotiaceho systému ich kvality, napríklad na základe vyhodnocovania úspešnosti ich absolventov a ich priemernej mzdy. Na základe úspešnosti jednotlivých škôl by mali byť následne "odmenené" tie najkvalitnejšie a najúspešnejšie školy.
V kontexte energetickej krízy sa politici zhodli, že kľúčovou prioritou do nadchádzajúceho obdobia by malo byť zabezpečenie stability dodávok zdrojov energií a ich predvídateľné ceny, ktoré zabránia prípadnému predražovaniu výroby ako takej.
Spomedzi zastupiteľov politických strán sa na diskusii sa zúčastnili Mikuláš Dzurinda, Eduard Heger, Milan Majerský, Tomáš Drucker, Richard Sulík a Michal Truban.
