Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 5. november 2024Meniny má Imrich
< sekcia Ekonomika

RÚZ žiada o priorizovanie niekoľkých oblastí pre konkurencieschopnú SR

Na snímke prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga počas tlačovej konferencie zamestnávateľov združených v RÚZ na tému: Eurovoľby 2024: Zamestnávatelia vyzývajú ľudí, aby išli voliť - zmeňme Slovensko k lepšiemu. V Bratislave 4. júna 2024. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Jednými z nich sú zreformovanie daňového a odvodového systému, znížene byrokracie či prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce.

Bratislava 5. júna (TASR) - Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) žiada vládu, politické strany a sociálnych partnerov o priorizovanie niekoľkých oblastí pre konkurencieschopné Slovensko. Jednými z nich sú zreformovanie daňového a odvodového systému, znížene byrokracie či prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. RÚZ to uvádza vo svojom dokumente o strategických prioritách pre konkurencieschopné Slovensko.

"Žiadame zasadiť sa na národnej a európskej úrovni o nastavenie spravodlivého, stabilného a predvídateľného regulačného rámca pre podnikanie s porovnateľnými a nediskriminačnými podmienkami pre všetky ekonomické aktivity," uviedla RÚZ s tým, že je potrebné okrem iného zaviesť jednotný systém transpozície legislatívy EÚ tak, aby sa eliminoval gold-plating.

Taktiež by podľa únie mala byť zvýšená efektívnosť výberu daní za súčasného znižovania daňového a administratívneho zaťaženia daňovníkov. Zrušiť by sa zas malo platenie osobitných odvetvových daní a odvodov. "Žiadame výrazne podporiť rozvoj e-governmentu a zabezpečiť funkčnosť jednotných kontaktných miest s cieľom umožniť efektívnu komunikáciu podnikateľov s orgánmi štátnej správy," dodala RÚZ.

V rámci vzdelávania žiada aplikovať stratégiu rozvoja talentu na Slovensku, podporiť vytvorenie centier pre získavanie talentu v krajinách záujmu SR. Sústava a obsah učebných a študijných odborov by mala byť reformovaná, a to vrátane doplnenia výučby digitálnej a finančnej gramotnosti.

Súčasťou zavedenia modernej pracovnej legislatívy by malo byť zrušenie sadzby minimálneho mzdového nároku pre príslušný platový stupeň v zákonníku práce. "Žiadame stanoviť záväzný mechanizmus úpravy výšky minimálnej mzdy v prípade, že nedôjde k dohode sociálnych partnerov, ktorý by mal byť vo výške 50 % priemernej mzdy, resp. 60 % mediánovej mzdy v národnom hospodárstve," priblížila RÚZ.

Garantovaný by mal byť podľa únie aj minimálny podiel verejných výdavkov z celkového hrubého domáceho produktu (HDP) štátu na podporu aplikovanej vedy a výskumu. Okrem toho žiada konkrétne kroky aj pre dosiahnutie transparentného a účelného využívania prostriedkov z fondov EÚ či zamedzenie plytvania vo verejných financiách.