Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo Veľkej Británii okolo 60 – 70 miliárd libier straty už len z toho samotného procesu brexitu, podotkol Ružička.
Autor TASR
Bratislava 17. apríla (TASR) – Všetci si uvedomujú, akú cenu za brexit už v súčasnosti platia obe strany. Po zasadnutí európskeho parlamentného výboru, ktorý sa venoval aj vystúpeniu Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ), to uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie František Ružička. Podľa neho sa objavujú v tomto smere veľmi vysoké čísla.
V súvislosti s tým, koľko "stojí" brexit, sa podľa neho objavujú "obrovsky vysoké" čísla. "Vo Veľkej Británii okolo 60 – 70 miliárd libier straty už len z toho samotného procesu," podotkol Ružička. Atmosféra je teda podľa neho vážna, avšak konštruktívna. "Myslím si, že EÚ27 je pripravená na akékoľvek riešenie, ktoré by zachovalo čo najužší vzťah s Veľkou Britániou, ak už nie plné členstvo," dodal.
Lídri 27 členských krajín Únie sa nedávno na mimoriadnom summite dohodli na novom dátume pre brexit, ktorým je 31. október tohto roku. Tento dátum vychádza z odhadu, že od novembra by mala fungovať nová Európska komisia (EK). "A v prípade, že Veľká Británia sa rozhodne vystúpiť z Európskej únie, tak už by nemala mať komisára," uviedol Ružička. Ide pritom o podmienečné vystúpenie. "Podmienečné v tom, že pokiaľ by mala Veľká Británia prijať dohodu o vystúpení a táto dohoda by bola prijatá až k 31. októbru, tak by musela realizovať voľby do Európskeho parlamentu," skonštatoval Ružička.
V spojitosti s účasťou na tvorbe viacročného finančného rámca EÚ poznamenal, že ak by Británia zostala členom EÚ, zúčastnila by sa na tvorbe rozpočtu. "Pokiaľ by Veľká Británia vystúpila 31. októbra, aj tak predpokladáme rokovanie o finančnom rámci za rámec tejto hranice," zdôraznil.
Slovensko by malo v prípade neúčasti Británie na eurovoľbách o jedného poslanca v Európskom parlamente (EP) viac. Ak by však zorganizovala voľby do EP, pravdepodobne by sa uplatnil vzorec vyrátaný Štatistickým úradom SR. Jeden zo 14 zvolených poslancov by na základe tohto kľúča mal "pravdepodobne spočívajúci mandát alebo by čakal viac-menej na to, ako dopadne ďalší vývoj".
Zopakoval, že najhorším scenárom je brexit bez dohody. Aj ministerstvo zahraničných vecí sa podľa Ružičku snaží podnikateľov čo najviac informovať o všetkých povinnostiach, na ktoré by mali byť pripravení. "Nie je to nič nové, lebo podnikatelia vedia, čo to je, lebo obchodujú s krajinami, ktoré nie sú členskými krajinami Európskej únie, ale tá neistota je práve v tých systémoch, napríklad dopravy a špeditérskych služieb 'on time delivery' a podobne," opísal Ružička.
Pre občanov to podľa neho nepredstavuje takú veľkú neistotu, pretože na pôde Národnej rady SR bol prijatý tzv. lex brexit. Ten má recipročne garantovať rovnaké práva pre občanov Veľkej Británie na Slovensku, aké by Veľká Británia mala poskytnúť slovenským občanom v prípade tvrdého brexitu.
V súvislosti s tým, koľko "stojí" brexit, sa podľa neho objavujú "obrovsky vysoké" čísla. "Vo Veľkej Británii okolo 60 – 70 miliárd libier straty už len z toho samotného procesu," podotkol Ružička. Atmosféra je teda podľa neho vážna, avšak konštruktívna. "Myslím si, že EÚ27 je pripravená na akékoľvek riešenie, ktoré by zachovalo čo najužší vzťah s Veľkou Britániou, ak už nie plné členstvo," dodal.
Lídri 27 členských krajín Únie sa nedávno na mimoriadnom summite dohodli na novom dátume pre brexit, ktorým je 31. október tohto roku. Tento dátum vychádza z odhadu, že od novembra by mala fungovať nová Európska komisia (EK). "A v prípade, že Veľká Británia sa rozhodne vystúpiť z Európskej únie, tak už by nemala mať komisára," uviedol Ružička. Ide pritom o podmienečné vystúpenie. "Podmienečné v tom, že pokiaľ by mala Veľká Británia prijať dohodu o vystúpení a táto dohoda by bola prijatá až k 31. októbru, tak by musela realizovať voľby do Európskeho parlamentu," skonštatoval Ružička.
V spojitosti s účasťou na tvorbe viacročného finančného rámca EÚ poznamenal, že ak by Británia zostala členom EÚ, zúčastnila by sa na tvorbe rozpočtu. "Pokiaľ by Veľká Británia vystúpila 31. októbra, aj tak predpokladáme rokovanie o finančnom rámci za rámec tejto hranice," zdôraznil.
Slovensko by malo v prípade neúčasti Británie na eurovoľbách o jedného poslanca v Európskom parlamente (EP) viac. Ak by však zorganizovala voľby do EP, pravdepodobne by sa uplatnil vzorec vyrátaný Štatistickým úradom SR. Jeden zo 14 zvolených poslancov by na základe tohto kľúča mal "pravdepodobne spočívajúci mandát alebo by čakal viac-menej na to, ako dopadne ďalší vývoj".
Zopakoval, že najhorším scenárom je brexit bez dohody. Aj ministerstvo zahraničných vecí sa podľa Ružičku snaží podnikateľov čo najviac informovať o všetkých povinnostiach, na ktoré by mali byť pripravení. "Nie je to nič nové, lebo podnikatelia vedia, čo to je, lebo obchodujú s krajinami, ktoré nie sú členskými krajinami Európskej únie, ale tá neistota je práve v tých systémoch, napríklad dopravy a špeditérskych služieb 'on time delivery' a podobne," opísal Ružička.
Pre občanov to podľa neho nepredstavuje takú veľkú neistotu, pretože na pôde Národnej rady SR bol prijatý tzv. lex brexit. Ten má recipročne garantovať rovnaké práva pre občanov Veľkej Británie na Slovensku, aké by Veľká Británia mala poskytnúť slovenským občanom v prípade tvrdého brexitu.
