Rozloha skládky je približne 4,65 hektára.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) – Stavebný úrad v bratislavskom Ružinove ako príslušný stavebný úrad prerušil stavebné konanie vo veci sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni. Dôvodom sú viaceré námietky, ktoré si uplatnili niektorí účastníci konania. Časť z nich smerovala proti obsahu záväzných stanovísk niektorých dotknutých orgánov.
"Ako sme predpokladali, aj k takej stavbe, ako je sanácia vrakunskej skládky, dostal stavebný úrad odvolania niektorých účastníkov konania. Z toho dôvodu sa musí s odvolaniami vyrovnať, oboznámiť všetkých ostatných účastníkov o ich znení. A preto muselo byť konanie v súlade so zákonom prerušené," uviedol pre TASR starosta Ružinova Martin Chren.
Začiatok stavebného konania oznámil stavebný úrad v druhej polovici februára, žiadosť o vydanie stavebného povolenia na projekt zaevidovala mestská časť v polovici januára. V apríli však stavebný úrad konanie prerušil pre došlé námietky. Časť z nich smerovala proti obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov, a to Okresného úradu (OÚ) Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie (EIA), a OÚ Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa.
Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom sú podľa ministerstva životného prostredia zasiahnuté Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.
Ministerstvo očakávalo spustenie sanácie ešte v roku 2018. Na projekt bolo nakoniec vydané územné rozhodnutie v júli 2019, právoplatnosť nadobudlo v decembri 2019, a to rozhodnutím Okresného úradu Bratislava ako príslušného nadriadeného orgánu, ktorý potvrdil vydané územné rozhodnutie.
"Ako sme predpokladali, aj k takej stavbe, ako je sanácia vrakunskej skládky, dostal stavebný úrad odvolania niektorých účastníkov konania. Z toho dôvodu sa musí s odvolaniami vyrovnať, oboznámiť všetkých ostatných účastníkov o ich znení. A preto muselo byť konanie v súlade so zákonom prerušené," uviedol pre TASR starosta Ružinova Martin Chren.
Začiatok stavebného konania oznámil stavebný úrad v druhej polovici februára, žiadosť o vydanie stavebného povolenia na projekt zaevidovala mestská časť v polovici januára. V apríli však stavebný úrad konanie prerušil pre došlé námietky. Časť z nich smerovala proti obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov, a to Okresného úradu (OÚ) Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie (EIA), a OÚ Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa.
Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom sú podľa ministerstva životného prostredia zasiahnuté Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.
Ministerstvo očakávalo spustenie sanácie ešte v roku 2018. Na projekt bolo nakoniec vydané územné rozhodnutie v júli 2019, právoplatnosť nadobudlo v decembri 2019, a to rozhodnutím Okresného úradu Bratislava ako príslušného nadriadeného orgánu, ktorý potvrdil vydané územné rozhodnutie.