Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskum na vzorke takmer 2000 osôb vo Veľkej Británii zase priniesol poznatok, že ľudia denne odvádzajú produktívnu prácu len 2,53 hodiny.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Firmám sa prílišné dodržiavanie tabuľkovej produktivity nemusí vyplatiť. Štúdie dokazujú, že prepracovanosť zamestnancov môže zabiť ich pracovný potenciál. Upozornila na to personálna agentúra Grafton Recruitment.
Firmy hľadajú metódy, ako zvládnuť čoraz väčšie množstvo práce, organizujú sa semináre zamerané na zvyšovanie výkonnosti. Honba za efektivitou však nemusí byť vždy prospešná. Až 61 % zamestnancov v nevýrobných segmentoch totiž pociťuje potrebu spomaliť, aby mohli dospieť k plnohodnotným výsledkom vo svojej práci.
Z ulievania v práci sú napríklad podozrievaní Taliani pri priemerne 35,5-hodinovom pracovnom týždni, pričom prispejú každú hodinu k hrubému domácemu produktu (HDP) o 40 % viac ako Turci s pracovným časom 47,9 hodiny týždenne. Nóri s priemerným 34-hodinovým pracovným týždňom prispejú k HDP v prepočte 78,7 dolára (70,75 eura) za hodinu, zatiaľ čo Američania pracujúci v priemere o 4,6 hodiny dlhšie len 69,6 dolára. Slováci podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pracujú v priemere 38,9 hodiny týždenne. Pred desiatimi rokmi to bolo presne o jednu hodinu týždenne viac (39,9) a na konci milénia až 41,8 hodiny.
Grafton pritom upozorňuje, že analýza na vzorke 5000 zamestnancov v USA ukázala, že len približne každý tretí, ktorý si zobral menej ako 10 dní platenej dovolenky za rok, sa počas troch rokov dočkal prémií či zvýšenia mzdy. Ďalšie štúdie ukázali, že ľuďom pracujúcim 11 hodín denne hrozí klinická depresia 2,5-krát viac v porovnaní s vplyvmi pracovnej doby v rozsahu 7 až 8 hodín. Švédi experimentujú s pracovným dňom zredukovaným na šesť hodín. Austrálska štúdia presviedča o vhodnosti maximálne 25-hodinového pracovného týždňa pre ľudí nad 40 rokov.
Výskum na vzorke takmer 2000 osôb vo Veľkej Británii zase priniesol poznatok, že ľudia denne odvádzajú produktívnu prácu len 2,53 hodiny. Inak sa venujú napríklad sociálnym sieťam, čítaniu spravodajstva, alebo súkromným debatám s kolegami, či konzumácii jedla. Stále však pretrváva sklon manažérov presadzovať svoje predstavy o vhodných tímových postupoch a správnom tempe. Pre zamestnancov ale nasilu podsúvané nástroje a deadliny môžu byť brzdou pri dosahovaní optimálnych výstupov. "Možno na to, aby sme toho mohli urobiť viac, musíme prijať skutočnosť, že treba robiť menej," dodala Součková.
(1 EUR = 1,1123 USD)
Firmy hľadajú metódy, ako zvládnuť čoraz väčšie množstvo práce, organizujú sa semináre zamerané na zvyšovanie výkonnosti. Honba za efektivitou však nemusí byť vždy prospešná. Až 61 % zamestnancov v nevýrobných segmentoch totiž pociťuje potrebu spomaliť, aby mohli dospieť k plnohodnotným výsledkom vo svojej práci.
Z ulievania v práci sú napríklad podozrievaní Taliani pri priemerne 35,5-hodinovom pracovnom týždni, pričom prispejú každú hodinu k hrubému domácemu produktu (HDP) o 40 % viac ako Turci s pracovným časom 47,9 hodiny týždenne. Nóri s priemerným 34-hodinovým pracovným týždňom prispejú k HDP v prepočte 78,7 dolára (70,75 eura) za hodinu, zatiaľ čo Američania pracujúci v priemere o 4,6 hodiny dlhšie len 69,6 dolára. Slováci podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pracujú v priemere 38,9 hodiny týždenne. Pred desiatimi rokmi to bolo presne o jednu hodinu týždenne viac (39,9) a na konci milénia až 41,8 hodiny.
Grafton pritom upozorňuje, že analýza na vzorke 5000 zamestnancov v USA ukázala, že len približne každý tretí, ktorý si zobral menej ako 10 dní platenej dovolenky za rok, sa počas troch rokov dočkal prémií či zvýšenia mzdy. Ďalšie štúdie ukázali, že ľuďom pracujúcim 11 hodín denne hrozí klinická depresia 2,5-krát viac v porovnaní s vplyvmi pracovnej doby v rozsahu 7 až 8 hodín. Švédi experimentujú s pracovným dňom zredukovaným na šesť hodín. Austrálska štúdia presviedča o vhodnosti maximálne 25-hodinového pracovného týždňa pre ľudí nad 40 rokov.
Výskum na vzorke takmer 2000 osôb vo Veľkej Británii zase priniesol poznatok, že ľudia denne odvádzajú produktívnu prácu len 2,53 hodiny. Inak sa venujú napríklad sociálnym sieťam, čítaniu spravodajstva, alebo súkromným debatám s kolegami, či konzumácii jedla. Stále však pretrváva sklon manažérov presadzovať svoje predstavy o vhodných tímových postupoch a správnom tempe. Pre zamestnancov ale nasilu podsúvané nástroje a deadliny môžu byť brzdou pri dosahovaní optimálnych výstupov. "Možno na to, aby sme toho mohli urobiť viac, musíme prijať skutočnosť, že treba robiť menej," dodala Součková.
(1 EUR = 1,1123 USD)
