Bratislava 6. júna (OTS) - “Nemecké firmy rady investujú na Slovensku. Vaša krajina je víťaznou krajinou Európskej únie a vnútorného trhu. Ale únia ako celok prehráva proti hlavným ekonomickým mocnostiam sveta- USA a Číne,” skonštatoval prezident Spolkového zväzu nemeckého priemyslu Siegfried Russwurm, ktorý bol hosťom medzinárodnej konferencie pod názvom “Prežije európsky priemysel rok 2025?” Hostiteľmi podujatia bola Republiková únia zamestnávateľov a slovenská technologicko inovačná platforma Smart Mobility Lab. Konferenciu pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR otvoril štátny tajomník Kamil Šaško.

V súvislosti s recesiou v Nemecku sa riešila aj situácia nemeckých firiem, ktoré pôsobia na slovenskom trhu a stoja pred rozhodnutím, či vzhľadom na situáciu s energiami ponechajú svoju výrobu v Európe, alebo ju odsunú mimo EÚ. “Súčasná napätá geopolitická situácia vo svete vytvára nestabilný politický rámec pre ekonomiku, či už ide o americké prezidentské voľby, vojnu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe, alebo napätie medzi Taiwanom a Čínou,” dodal predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia Wolfram Kirchert, ktorý časť svojho vystúpenia venoval aj budúcnosti pôsobenia značky v Číne.

Foto: Emil Vaško/NMH

Téma konkurencieschopnosti európskeho priemyslu voči konkurencii v zámorí a v Ázii bola jedným z hlavných motívov všetkých rečníkov zastupujúcich jednotlivé sektory priemyslu. “Brusel, máme problém! Deindustrializácia v Európe nie je len teoretickou hrozbou, už k nej dochádza. Náklady európskych výrobcov sú oveľa vyššie ako u konkurentov mimo EÚ. Deje sa tak aj v dôsledku cien energií, ktoré sú v Európe takmer dvojnásobné v porovnaní s Čínou aj Spojenými štátmi,” zdôraznil prezident RÚZ a zároveň aj viceprezident spoločnosti U. S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga.

Ambiciózne ciele Európskej únie v oblasti dekarbonizácie ako príčinu rastu cien energií analyzoval predseda ÚRSO Jozef Holjenčík. Zhruba štyridsať percent distribučných sietí v Európe je starších ako štyridsať rokov. “Podľa odhadov je treba do sietí investovať 584 miliárd eur ročne do roku 2030, aby sa naplnili zelené ciele. Väčšina peňazí by mala pochádzať zo súkromných zdrojov alebo sieťových poplatkov v cene elektriny. Napĺňanie týchto cieľov EU, negatívne dopadne na konkurencieschopnosť priemyslu a prehĺbi energetickú chudobu,” skonštatoval Jozef Holjenčík, ktorý vidí potenciálnu perspektívu rozvoja aj vo vodíku.

“Vodík by mohol byť udržateľným riešením pri dekarbonizácii dopravy. Už dnes môže cena zeleného vodíka konkurovať cenám fosílnych palív v osobnej doprave,” myslí si Pavel Čulík z Mobility Innovation & Production, ktorá je súčasťou technologickej platformy Smart Mobility Lab a na trh prináša unikátny vodíkový autobus. Platforma pokračuje vo vývoji vodíkových nákladných automobilov, aj v spolupráci so spoločnosťou Ford- Otosan.

“Budúcnosťou európskeho priemyslu sú inovácie a technológie, s ktorými môžeme uspieť,” načrtol možné stratégie Siegfried Russwurm.