Bratislava 15. februára (TASR) - Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na roky 2023 až 2027 zásadne ovplyvní a definuje vývoj slovenského poľnohospodárstva do konca desaťročia. Uviedol to na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO) po online rokovaní so slovenskými europoslancami na tému Budúcnosť slovenského poľnohospodárstva v EÚ.

Pri tvorbe strategického plánu podľa neho vychádzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR z environmentálnych stratégií EÚ, akou sú Zelená dohoda, Z farmy na stôl, či zo Stratégie o biodiverzite.

Zdôraznil, že tie sa však dostávajú do protirečení s hlavným cieľom slovenského poľnohospodárstva, ktorým je zabezpečiť dostatok kvalitných a bezpečných domácich potravín pre obyvateľov. Agrorezort preto usporiadal informačný okrúhly stôl s europoslancami, aby diskutovali o slovenských reáliách a problémoch, ktoré je aktuálne potrebné prekonať pri napĺňaní celoúnijných klimatických cieľov.

Europoslanci podľa Vlčana dostali informácie o nastavení a cieľoch ekoschém, podpore malých a mladých farmárov a podpore chovateľov hovädzieho dobytka a producentov mlieka.

"Zásadným problémom je napríklad tlak na zníženie množstva používaných umelých hnojív a pesticídov, ktoré na Slovensku užívame v omnoho nižšej miere ako napríklad západoeurópske štáty. Preto v Bruseli presadzujeme, aby EK stanovila maximálne množstvá na používanie hnojív namiesto určenia percentuálneho zníženia súčasnej spotreby, pretože to nás stavia do nevýhodnej pozície v porovnaní s ďalšími štátmi," vysvetlil Vlčan.

Ďalším opatrením, ktorého plnenie môže podľa jeho slov byť pre Slovensko potenciálnym problémom, je hnojenie pôdy prírodným hnojom. Neustále znižovanie stavov dobytka má podľa Vlčana za následok nedostatok maštaľného hnoja, čo opäť núti poľnohospodárov používať jeho umelé náhrady.

Upozornil, že so zvyšovaním kvality pôdy a zachovaním biodiverzity súvisí aj jedna z najväčších noviniek nadchádzajúceho obdobia, a tou sú ekoschémy. MPRV podľa neho venovalo mimoriadnu pozornosť nastaveniu tohto opatrenia, keďže na celé obdobie je do ekoschém vyčlenených 559 miliónov eur a zásadne ovplyvnia prácu slovenských poľnohospodárov.

Pôvodne sa pri príprave tejto intervencie počítalo s 11 výberovými opatreniami, ktorých napĺňanie by bolo potrebné prácne kontrolovať na každej parcele. To je pri 18.000 poľnohospodárskych subjektoch na Slovensku veľmi zložito prakticky realizovateľné, preto aj po intenzívnej komunikácii so zástupcami stavovských a záujmových združení pristúpilo MPRV na tzv. celofarmovú ekoschému a na ekoschému na dobré životné podmienky zvierat.

V praxi ekoschémy znamenajú, že farmy budú zlepšovať štruktúru ornej pôdy zaorávaním slamy, hnojením maštaľným hnojom či výsadbou medziplodín na 25 % ornej pôdy. Budú musieť zvýšiť percento neproduktívnych plôch, rozdeliť parcely väčšie ako 50 hektárov (ha) biopásom so šírkou 12 metrov (m), v prípade chránených území sa budú deliť parcely väčšie ako 20 ha. Taktiež bude potrebné aplikovať odložené kosenie a zatrávniť každé druhé medziradie v sadoch a viniciach.

V prípade ekoschém na dobré životné podmienky zvierat ide podľa neho o jednu z najvyšších podpôr v EÚ. Na dojnicu chovanú pastevným spôsobom pôjde 322 eur a na chov ustajnenej dojnice 246 eur. Ak sa prvovýrobcovia mlieka spoja do organizácie výrobcov, majú možnosť získať ďalšie príspevky zo zdrojov EÚ, ktoré predstavujú 8 miliónov eur.

Minister zároveň informoval europoslancov o snahe agrorezortu podporiť mladých a malých farmárov. Z celého rozpočtu strategického plánu je vyčlenených 204,9 milióna eur na podporu malých a stredných fariem a 59,6 milióna eur priamych platieb pre mladých farmárov. Vyzval europoslancov na spoluprácu pri presadzovaní slovenských záujmov, ktoré sú v súlade s klimatickými cieľmi EÚ.